zdroj: nytimes.com
Strava

Glutén: Skutočné zlo prevtelené do potravín alebo len obrovský strašiak a propaganda?

Nedávno som čítal trefný komentár, ktorý hovoril, že je moderné maximálne škandalizovať všetko najviac ako sa dá pri používaní poloprávd. V múke je lepok, v mlieku je laktóza, v mäse sú antibiotiká, sója je GMO, ovocie a zelenina v obchodoch sú bez vitamínov. Z toho vyplýva, že najzdravšie je sa obesiť – iba tak človek zomrie zdravý. Niečo na tom bude, že? Z fitness sa stal len akýsi trend. Samozrejme nie u všetkých je to trend a nie všetci majú potrebu lajkovať čokoľvek spojené s fitness, len aby si ukoristili uznanie od kamarátov, že oni sú niečo viac, pretože “si idú fitness”. Glutén je samostatná téma, podobne ako niekoľko ďalších známych výrazov. Je dobrý, zlý? Koľko ho môžem skonzumovať? A čo celiakia? A čo celebrity, marketing a nevedomosť? Môžem si dať sakra ten sendvič?

zdroj: nytimes.com

Čo to vlastne je ten glutén?

Glutén, teda lepok, je zmes proteínov, ktoré sa nachádzajú v pšenici, jačmeni a iných obilninách. Lepok dodáva pečivu efekt “žuvateľnosti”. Lepok je taktiež teraz veľmi využívané a často skloňované slovo v rámci marketingu, veď len v USA odhadujú, že do roku 2016 narastú tržby z bezlepkových výrobkov až na 15 miliárd dolárov. Ostaneme ešte v Spojených štátoch amerických, kde približne 18 % dospelých kupuje bezlepkové výrobky, pričom iba 1 % z nich je alergických na lepok.

Doba sa vyvíja a posúva vpred, to platí samozrejme i pri vede. Chvalabohu. Ako príklad tohto tvrdenia môžeme uviesť to, že výskumný tím okolo Dr. Gibsona nám priniesol v roku 2011 dôkazy o zvýšenej senzitivite na lepok u neceliakov. No dva roky po tomto výskume  prišiel s nadväzujúcou štúdiou, ktorá tvrdí zase úplný opak! Pôvodná štúdia naznačovala, že strava obsahujúca lepok môže spôsobiť zažívacie problémy aj u ľudí, ktorí netrpia celiakiou. Tento problém adresovali ako non-celiac gluten sensitivity (NCGS – citlivosť na lepok u neceliakov). Keďže pán Gibson vedel, že lepok sa nachádzal v skoro každom type stravovania už dlhé roky, rozhodol sa dať tejto problematike ešte jednu šancu v podobe už spomenutého výskumu. Ako subjekty figurovali 37. ľudia, ktorí si sami diagnostikovali celiakiu – alergiu na lepok. Počas pozorovania cyklovali tri typy stravovania – stravu bohatú na lepok, stravu s nízkym množstvom lepku a nakoniec to bola strava, v ktorej sa lepok nenachádzal vôbec. Na konci pozorovania všetky tri typy stravovania spôsobovali u skúmaných jedincoch únavu, nafukovanie, nadúvanie a bolesť brucha. Nezáležalo o ktorý typ išlo, žeby placebo? Pacienti, ktorí si diagnostikovali túto “chorobu” už na začiatku štúdie očakávali, že sa budú cítiť zle, tak sa aj cítili. K podobnému záveru prispela aj táto minuloročná štúdia, ktorá bola vykonávaná úplne iným výskumným tímom. Takýchto záverov sú desiatky. Zaujímavé, však?

zdroj: nytimes.com

Čo o gluténe vieme, a naopak, kde nastáva všetka kontroverzia a chaos?

Observačné údaje, bunkové interakcie, molekulárne výskumy, kontrolované štúdie na ľuďoch. O gluténe toho vieme veľa. Vieme na 100 % aj to, že ľudia, ktorí majú diagnostikovanú celiakiu, by mali ihneď prejsť na bezlepkovú stravu. Ďalej môžeme potvrdiť, že pomerne radikálne narastá množstvo celiakov spomedzi ľudí, ktorí už trpia nejakou auto-imúnnou chorobou (cukrovka typu 1 alebo Hashimotova tyreoiditída). Ale na jednu dôležitú otázku nevieme presne odpovedať. Do akej miery je lepok problémom pre ľudí, ktorí netrpia celiakiou? “Citlivosť” na glutén môžeme rozdeliť do troch hlavných kategórií:

  • Autoimunitná (napr. spomínaná celiakia)
  • Alergická (napr. alergia na pšenicu)
  • Neautoimunitná a nealergická

Ako sme si vyššie uviedli, autoimunitná a alergická reakcia na lepok je nám už vďaka mnohým výskumom jasná a zrozumiteľná. No zastavme sa na chvíľu pri tretej kategórii. Pri tej, kde nastáva vo svete v rámci problematiky gluténu najväčší chaos a pri ktorej sa odohráva všetka súčasná debata a kontroverzia. Dámy a páni, NCGS (non-coeliac gluten sensitivity), alebo po našom, citlivosť na glutén u neceliakov.

NCGS (non-coeliac gluten sensitivity) alebo kde nastáva problém

Citlivosť na lepok u ľudí, ktorí netrpia celiakiou (ďalej už vždy len NCGS) môžeme klasifikovať ako negatívnu reakciu tela na požitie zŕn obsahujúcich lepok, kedy nejde o alergickú a ani autoimunitnú reakciu. Problém je avšak v tom, že diagnóza nie je založená na žiadnych bio-ukazovateľoch, teda neexistuje žiadny relevantný test u tvojho doktora, pri ktorom zistíš, či máš NCGS. Ak niekto nie je priamo celiatik, na stôl vyloží práve “som-citlivý-na-lepok” karty. Ďalšia zaujímavosť je v použitých slovách. Všade je táto “choroba” uvádzaná ako citlivosť (sensitivity) na lepok, a nie ako intorelancia! Intolerancia, alebo aj neznášanlivosť je definovaná ako schopnosť nevedieť stráviť určitý nutrient. Ako príklad môžeme uviesť intoleranciu na laktózu, kedy človek s týmto ochorením postráda enzým zvaný laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor – laktózu. Takže k nepokojom v zažívacom trakte dochádza kvôli fermentácii nestrávenej laktózy v čreve. Avšak, s citlivosťou” je to trochu zložitejšie, pretože príznaky sa môžu prejaviť ako vo vnútri črevného traktu, tak aj mimo neho. Ďalej tu hrá dôležitú úlohu aj genetika a genetické vlohy osoby. Až 97 % pacientov s celiakiou majú gény DQ2 alebo DQ8, ktoré vystupujú ako antigén pri tvorbe ľudských leukocytov (bielych krviniek). Niektoré výskumy nám ukázali, že asi 50 % z tých, ktorí majú NCGS, majú aj zároveň túto genetickú predispozíciu. 

Výsledky teda hovoria, že je tu veľký význam nocebo efektu, kedy ľudia sami očakávali zvýšený výskyt rôznych príznakov, čo vyvolali negatívny vplyv.

To, že neexistuje relevantný test citlivosti na lepok už vieš. Avšak, niektoré laboratóriá vyvinuli svoje vlastné testovanie (napr. EnteroLab, ktorý využíva rozbor fekálií – konkrétne antigliadinové protilátky IgA). Ale tieto testy sú neoverené a neakceptované v súčasnej lekárskej praxi. Navyše výskumy ukázali, že polovica pacientov citlivých na lepok aj tak mala negatívny výsledok testov na obsah antigliadinových-IgA protilátok, z toho vyplýva, že i tento pokus o vytvorenia relevantného testu si môžeme odškrtnúť. Tak ako teda zistím, že práve ja som citlivý na lepok? Vzhľadom na nedostatok konsenzu v otázke, a stále vyvíjajúci sa stav výskumu v tejto oblasti, je zistiť odpoveď na túto otázku priam nemožné. Keď sa pozrieme na “recenzie” vedeckej literatúry, výskyt citlivosti ľudí na lepok sa odhaduje medzi 0,6 – 6 % obyvateľstva, čo je oveľa nižšie číslo ako naznačujú percentá predaja bezlepkových výrobkov. Ešte raz. 0,6 – 6 % obyvateľstva.

zdroj: nytimes.com

Ak by sme chceli byť neobjektívni, toto by sme dali stranou – čo tých ostatných 94%?

Medzi bunkami našej črevnej výstelky sú tzv. “tesné spoje”, ktoré sú späté s tým, čo sa dostane do nášho krvného obehu. Aj ľudia bez autoimunitnej/alergickej reakcie na lepok fungujú tak, že konzumácia gluténu spustí uvoľňovanie proteínu s názvom zonulín. Zonulín zase tieto naše “tesné spoje” otvára a už nie sú tak tesné. Do tela sa teda dostanú aj rôzne odpadové látky a po rozličných procesoch môžeme pozorovať nadúvanie, vyrážky, bolesti a ďalšie príznaky. A keďže je glutén nestráviteľný proteín, ktorý by nemal prejsť cez bunky (presnejšie sa bavíme o proteíne gliadin. Glutén je vlastne trieda dvoch hlavných proteínov – gliadín a glutenín). Avšak, pretože sa uvoľňuje zonulín, ktorý naše “tesné spoje” otvára, tieto gluténové proteíny majú možnosť skĺznuť do krvného riečišťa. V tele sa však lepok opäť odstraňuje bez trvalého problému a hladina zonulínu klesne a tesné spoje sú opäť tesnými. Žiadny problém.

GLUTEN-FREE len ako reklamný ťah, dobre premyslená taktika, novodobý spôsob ako byť cool?

Žiaľ, je množstvo ľudí, ktorí si pri kupovaní 2x 3x 4x drahších výrobkoch s nápisom na obale “gluten-free” alebo “bezlepkové” myslia, že sú in, cool, moderní a zaujímaví. Tento primitívny cieľ, nazvime ho “byť viac cool ako moja kamarátka”, spôsobuje jedine fakt, že len plníš už aj tak dosť preplnené peňaženky potravinovým reťazcom. Bezlepkové pečivo, bezlepková pizza, bezlepkové sušienky a dokonca sme postrehli aj bezlepkové zákusky.

Ak človek s typickou západnou stravou prepne svoj mód na stravu viac-menej bez lepku, ktorá obsahuje ovocie, zeleninu, viac bielkovín, viac vlákniny a nutrične bohaté potraviny, vždy to bude zmena k lepšiemu, zdravšiemu. Ale veriť, že budeš zdravší pokračovaním konzumácie spracovávaného junku po celý deň, akurát, že teraz si kupuješ bezlepkové koláčiky a pizzu, je riadna hlúposť.

Toto video musíš vidieť (je aj s titulkami)

Gluten-free sa stalo v dnešnej dobe len veľkým marketingom. Všetky produkty začali byť bezlepkové a zrazu by sme všetci mali limitovať glutén v našom jedálničku. Je to šialené. Spoločnosti lepia na obaly potravín nálepky gluten-free. Prečo to robia? Len aby viac predali. Z gluténu je populárny buzzword, ktorý nevedomí ľudia slepo nasledujú. Niečo podobné, ako keď ľudia riešia organické a neorganické jedlo, pričom netušia, čo má koľko kalórií, koľko bielkovín, sacharidov a tukov. Niečo, ako keď sa tuhý fajčiar zaoberá pesticídmi na jeho jablku. Skutočný a nemilosrdný cynizmus voči skutočným celiatikom, ktorí len krútia hlavami! Celá problematika ohľadne gluténu sa premenila na tendenciu ľudí ukazovať prstom na jednu konkrétnu vec spôsobujúcu (nielen) zdravotné problémy. Jednu dobu ukazovali prstom na tuk, neskôr to boli zase sacharidy, potom ukazovali prstom na vysoko-fruktózový kukuričný sirup, potom za všetko mohli umelé sladidlá.

A pokiaľ naozaj niekomu stačí, že sexy Ryan Gosling (a sto ďalších) propaguje gluten-free stravu, a budeš autorita v očiach verejnosti, je to smutné.

zdroj: nytimes.com

Glutén, poď späť, vráť sa! Máš odpustené.

Dr. Alessio Fasano, spoluautor nedávnej štúdie, to zhrnul veľmi krásne pár vetami: Napriek mnohým nepodloženým tvrdeniam (reklama), porucha súvisiaca s požitím lepku alebo lepok obsahujúcich obilnín u neceliaka (NCGS) sa nachádza v literatúre, na základe čoho vznikla diskusia o dôležitosti bezlepkových výrobkov. Hoci je táto téma jasne “zmanipulovaná” na dôležitosť bezlepkových výrobkov, treba zároveň dodať, že je tiež stále viac dôkazov pre výskyt citlivosti na lepok u neceliatikov. Preto, ak si všimneš akékoľvek seriózne negatívne príznaky po skonzumovaní lepku, nechaj sa vyšetriť u doktora, či nemáš celiakiu. Ide o chorobu, ktorá býva často prehliadaná a neskoro diagnostikovaná, pričom je veľmi vysoké percento úspešnosti jej zistenia. No tvrdenie, že všetci musia byť na 100 % bezlepkovej strave, pretože je to jednoducho lepšie a zdravšie, je smiešneNa druhú stranu tvrdiť, že ak niekto nemá celiakiu, tak lepok nemôže predstavovať za žiadnych okolností problém, je rovnako tak smiešne. Netreba vidieť ihneď všetko čierne alebo biele. Existuje aj šedá farba. O tom hovoria všetky výskumy v rámci NCGS – pojme, kde nastáva všetok chaos. V každom prípade, snáď ste z článku zachytili kopec myšlienok, faktov, vyjadrení a tipov o gluténe, pretože pozerať sa na nadpisy “Glutén spôsobuje smrť” a celkovo hľadieť na  “glutén-spôsobuje-všetko-zlé” mentalitu niektorých ľudí, je smutné.

Ďalšie použité referencie:
http://www.sciencealert.com/scientists-who-found-evidence-for-gluten-sensitivity-have-now-shown-it-doesn-t-exist
http://www.biomedcentral.com/1741-7015/10/13
http://sigmanutrition.com/episode77/
http://www.healthylivingheavylifting.com/come-back-gluten-all-is-forgiven//
http://sigmanutrition.com/tag/gluten/


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho priateľom

Napíš komentár

Simon Kopunec
Som zakladateľ Fitclanu a coach. Rád priaznivcov fitness vzdelávam tak, aby faktami, vedou i praxou podložené informácie získali ľudským, zrozumiteľným a objektívnym spôsobom. Ako coach pomáham ľuďom na ceste za zdravším, krajším a viac fit životom bez zbytočných mýtov a marketingových žvástov.