ZdravieNajpopulárnejšie

Geneticky modifikované potraviny sú postrach doby. Zisti, aké fakty a falošné správy sa skrývajú za GMO

Tri písmená, ktoré naháňajú strach. GMO. Voda na mlyn pre všetkých konšpirátorov a téma, pri ktorej fanúšikovia zdravého životného štýlu nevedia, čomu majú veriť. Sú obavy z geneticky modifikovaných potravín oprávnené alebo sme len v pasci krutých upozornení médií? Ide o tému, ktorá je spojená s menším množstvom faktov a väčším množstvo falošných správ spôsobujúcich hystériu. Koľko ľudí naozaj vie, čo GMO znamená?

Dnes začneme definovaním GMO, prejdeme ku falošným správam, zlatej ryži či paradajkám a kukurici. Povieme si niekoľko faktov a štúdií, ale i názorov konšpiriračných maniakov. Chýbať nebudú ani oficiality v podobe legislatívy, bezpečnosti a základné mýty, ktoré sa s GMO spájajú.

zdroj: http://natureshealthwatch.com/

Tri písmená naháňajúce strach. Čo je to GMO?

Genetický Modifikovaný Organizmus vznikne po odobratí DNA z jedného organizmu, ktorý je následne laboratórne vložený do organizmu, ktorý daný gén pôvodne neobsahuje. Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, zvierat a dokonca aj z ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) taktiež GMO ako plodiny/potraviny, ktoré podstúpili zmenu genetického materiálu (DNA), neprirodzeným spôsobom, t.j. laboratórne. WHO to nazýva aj ako “genetické inžinierstvo”, “génová technológia” a “technológia rekombinantnej DNA.”

Kedy vznikla moderná genetická modifikácia?

Aj keď sa GMO stalo horúcou témou za posledné desaťročie, tento spôsob “množenia” nie je novinkou, keďže naši predkovia “geneticky modifikovali” organizmy už pred 30 000 rokmi. Veľký pokrok v tejto oblasti nastal už v roku 1973, keď Herbert Boyer a Stanley Cohen spolupracovali na vzniku prvého úspešného GE organizmu. Títo dvaja vedci vyvinuli metódu, pomocou ktorej špecificky “vystrihli” gén z jedného organizmu a “prilepili” ho do ďalšieho organizmu. Pomocou tejto metódy preniesli gén, ktorý kóduje antibiotikovú rezistenciu z jedného rodu baktérie do ďalšieho a následne pridelí antibiotikovú rezistenciu prijímateľovi. Len rok potom, ďalší dvaja vedci použili podobnú procedúru u zvierat, kde preniesli “cudzie” DNA do embrya myší a následne vzniklo prvé geneticky modifikované zviera.

Ako vidíme, táto technológia otvorila množstvo brán pre vedecké výskumy. Avšak, už vtedy vzniklo dosť obáv o ľudské zdravie a ekosystém našej planéty. Tieto obavy zvolali expertov na konferenciu, kde vedci, právnici a politici skonštatovali bezpečnosť GE experimentov v priebehu troch dní. V tomto čase sa zúčastnení zhodli, že GE projekty by mohli pokračovať, pokiaľ budú ustanovené konkrétne pravidlá. Tieto dohody umožnili pokračovanie genetického inžinierstva, a tak pokračoval vývoj GE baktérií a pomôcok, ktoré pomohli mnohým firmám vytvárať GMO organizmy na zlepšenie funkcií a profitov.

Je vhodné spomenúť ešte jeden objav, ktorý vznikol použitím genetického inžinierstva. V tomto prípade v roku 1982 vedci použili GE baktériu na syntézu ľudského hormónu inzulínu, ktorá umožnila produkciu veľkého množstva tohto hormónu, ktorý bol spracovaný a predpísaný diabetickým pacientom vo forme humulínu. Inzulín produkovaný GM kvasinkami a baktériami v dnešnej dobe pomáha cukrovkárom prežiť.

Falošné správy a konšpirátori. Je GMO prínos či riziko?

Zatiaľ, čo GE prinieslo mnoho výhodných objavov ako sú lieky, produkcia potravín ostáva asi najviac kontroverznou zložkou tejto technológie. Treba si uvedomiť, že evolúcia organizmov je tu od nepamäti. Porovnaj si plodiny vtedy a dnes, ktoré sa považujú za bežné.

Kukurica, pôvodne teosint

zdroj: http://sector9evolution.blogspot.cz/

Produkcia GMO potravín začala v roku 1987 a nasledovala vývojom prvého GMO plodu (paradajky) v roku 1992 po extenzívnom testovaní a schválení na konzumáciu. Pri paradajke sa dokonca ani nepoužil cudzí gén, ale ten, ktorý už paradajka obsahovala, iba sa obrátil naopak. Toto nasledovalo schválením prvých GM plodín produkujúcich pesticídy v roku 1995. Tak či onak, aj táto úprava bola pre GMO aktivistov veľký problém.

V 90-tych rokoch boli na trhu GM kukurice či zemiaky obsahujúce gén pre produkciu toxínu, ktorý je rovnaký ako ten, ktorý produkuje baktéria Bacillus thuringiensis. Reč je o Bt-toxíne (spoločne dlhé roky nepredstavovali pre nikoho problém, lebo toxín nebol umelý, ale vyskytoval sa v prírode), pričom škodlivý je iba pre hmyz! Keď sa po dlhom čase začala riešiť myšlienka pridávania Bt-toxínu do rastlín, zrazu to bol problém a zrazu sa ozvali aj konšpirátori a GMO odporcovia označujúci Bt-toxín za zabijak ľudstva, aj keď nám dáta hovoria, že je to nonsens. Mimochodom, Bt-toxín obsahujúca kukurica a plodiny odolné herbicídom boli schválené v roku 1996.

Alebo je tu vedcami vyvinutá ryža (tzv. zlatá) obsahujúce 20x viac beta-karoténu. Predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je ryža populárny zdroj obživy, avšak je veľmi chudobná na beta-karotén. A vieš, čo z neho telo získava? Vitamín A, ktorého nedostatkom sa vyznačuje vyše 250 miliónov ľudí. Pre GMO odporcov bola vedcami vyvinutá ryža opäť voda na mlyn, keďže vraj veľa vitamínu A spôsobuje veľké problémy. Ľuďom táto vetička stačí na vyvolanie nepokoja v duši, no kde je vetička, že telo si premení iba toľko beta-karoténu na vitamín A, koľko potrebuje? Správa o tom, že semená budú distribuované zadarmo tiež iba zavreli ústa GMO odporcom, keďže tí verili, že táto ryža je len o veľký biznis priemyslu.

zdroj: https://qz.com/470261/golden-rice-a-star-among-gmo-foods-has-a-major-study-retracted/

GMO výhody vs. nevýhody

Žiaľ práve to, čo nás zaujíma najviac – vplyv GMO na ľudské zdravie, bolo študované najmenej.

Najčastejšie spomínané výhody GMO:

  • Rýchlejšie produkovanie potravín a zníženie hladovania v chudobných krajinách
  • Produkcia liekov
  • Zvýšenie profitu a znížené výdaje pre farmárov
  • Produkcia jedál so zvýšenými nutričnými hodnotami

Najpozorovanejšie nevýhody, resp. negatívne účinky GMO (ale pozor, čítaj aj ďalej:

Kritika voči GMO začala už pred desaťročiami, keď samotný spomínaný rekombinačný inzulín získal podozrenia o rizikách pre používateľov. GE taktiež prináša riziká ako je obsah alergénov v potravinách, ktoré by ich prirodzene neobsahovali. Tento prípad bol znázornený, keď sója pestovaná pomocou GM, obsahovala gén z brazilského orieška. Aj keď sa tento prípad stal už dávno, zdôrazňuje možné riziko v dnešnej populácii, počas ktorej sú alergie na potraviny čoraz častejšie. Na druhej strane, je vhodné spomenúť aj to, že táto “chyba” bola spozorovaná pred vydaním danej potraviny na trh, takže neboli spôsobené žiadne negatívne účinky na ľudskom zdraví.

Výsledky pozorovania ukázali pozitívne účinky vyradenia GMO potravín na ľudské zdravie, ako napríklad: zníženie tráviacich ťažkostí, úbytok potravinových alergií, zlepšená psychika a energia. Bohužiaľ, musíme byť pozorní a podotknúť, že výsledky tohto pozorovania sa nedajú prideliť len vyradeniu GMO zo svojej stravy, keďže výsledky mohlo ovplyvniť mnoho ďalších faktorov, ako aj to, že jednotlivci boli vopred poučení o negatívnych účinkoch GMO a celkovo sa začali zdravšie stravovať. To máš ako to, keď človek povie, že sa vzdal cukru, no reálne to znamená, že prestal jesť ako idiot a prijímal viac kalórií z nutrične hodnotných jedál, čo ma pozitívny efekt na energiu, výkon, náladu či celkové zdravie.

Keď sa konečne začal riešiť európsky výskum o bezpečnosti GMO, výsledky viac ako 500 nezávislých výskumníckych skupín prezradili, že GMO plodiny nie sú samé o sebe riskantnejšie ako napr. konvenčné kríženie rastlín. Podobne to dopadlo aj tu. Nepreukázalo sa žiadne riziko konzumácie biotechnologicky upravených potravín v porovnaní s tými, ktoré vznikli bežnými metódami.

zdroj: pixabay.com

Aj napriek týmto výsledkom nedošlo k záveru na nasledujúcu otázku:

Sú teda GMO potraviny prínosom a nie ničiteľom?

Áno aj nie. Nie aj áno. Je to zložitá téma a žiaľ, chýbajú ďalšie vedecké výsledky, ktoré by mohli uzavrieť túto debatu, keďže množstvo z tých, ktoré tieto spoločnosti vykonali, boli sponzorované práve asociáciami podporujúcimi biotechnologický priemysel. Ďalej, mnoho spoločností vytvorilo štúdie, počas ktorých mohli ovplyvniť výsledky. Taktiež, boli vytvorené výskumnícke protokoly, ktoré “zakryli”, a teda nezverejnili dôkazy škôd spôsobených GM potravinami.

Žiaľ, takmer všetky štúdie boli vykonávané na zvieratách, preto by bolo potrebné sledovať tieto účinky na ľuďoch. Napriek tomu, niektorí vedci ako aj Kanadské veľvyslanectvo považujú takéto štúdie na ľuďoch za nereálne, keďže je veľmi ťažké sledovať a analyzovať vplyv týchto potravín na zdravie, keďže to nie je jediným faktorom ktorý ovplyvňuje ľudské zdravie.

Keďže GM potraviny nie sú dostatočne testované pred vstupom na trh, podľa vedcov sa ľudia  stávajú takzvane pokusnými králikmi. Ale ani to sa nedá považovať za experiment, keďže nemáme “kontrolnú” skupinu a ani prostriedky na pozorovanie a analyzovanie dát. Tým pádom by muselo dôjsť k výrazne dramatickým zmenám v zdraví populácie, aby vedci zaznamenali nejaké “negatívne účinky” konzumácie GMO potravín, kým by začali konať. Preto, nie na škodu sa vraví, že:  prevencia je najlepšia liečba, ale to by malo platiť aj v iných prípadoch.

GMO by sme mali riešiť od prípadu k prípadu. Výskumy za 30 rokov nám hovoria, že GMO nie je ničiteľom, ale hovoriť, že sú iba prínosom a na 100 % netvoria ani len minimálny problém – nikde a nikdy, by bolo hlúpe.

zdroj: https://pixnio.com/

Oficiality na papieri: Bezpečnosť a legislatíva GMO

Americký úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA), vydal plán o GMO potravinách v roku 1992, ktorý je platný dodnes. FDA nevykonáva bezpečnostné testy na GMO, ale povoľuje výrobcom svojvoľne schváliť, či ich potraviny sú považované za GRAS (generally recognised as safe – všeobecne považované ako bezpečné). Ak sa výrobca rozhodne, že potravina je GRAS, FDA nevyžaduje žiadne dodatočné testovanie ani označenie. V tejto chvíli si úradníci uvedomili, že prišli na možnosť urýchleného zvýšenia exportovania potravín a zvýšenie profitov. Už tu je možné vidieť, prečo mnoho vedcov považuje FDA  stratégiu pre GMO za nedostatočnú a tvrdia, že tieto potraviny nemali dostať povolenie dostať sa na trh.  Mnoho rokov neskôr sa vedci ešte stále nedopracovali k dohode ohľadom GMO potravín.

Potom tu je Americká Asociácia pre napredovanie prírodovedných vied (AAAS) a ich iniciatíva, resp. tvrdenie, že:  „GMO potraviny nie sú o nič menej bezpečné ako potraviny, ktoré vznikajú použitím konvenčných metód. Vedci však tvrdia, že neexistujú epidemiologické štúdie, ktoré by skúmali potenciálne účinky GM potravín na ľudské zdravie. Naopak, mnoho pozostáva zo skupín zvierat, ktoré boli kŕmené GM potravinami vs. skupín zvierat kŕmených “non-GM” potravinami.

EU (ENSSER) tiež odmieta tvrdenie AAAS, ktoré bolo zhotovené na základe “súhrnu” abstraktov štúdií, namiesto ich dôkladného preskúmania.  ENSSER taktiež dodáva, že: Neexistuje dohoda o bezpečnosti GM potravín.” Toto tvrdenie podporujú viacerí vedci, a preto sa aj zvýšili regulačné podmienky pre schválenie GM plodín v EU a mnoho veľkých firiem znížilo experimentačné produkcie GM potravín.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil prísnejšie pravidlá oproti “ľahkým” pravidlám schválenia GMO od FDA v USA. EFSA vyžaduje štúdie o bezpečnosti GMO (EUFSA – European Food Safety Authority).  Žiaľ, keď sa na tieto štúdie pozrieme podrobnejšie, zistíme, že sú krátkodobé (menej ako pol roka) a vykonávané samotnými výrobcami, čo ich vystavuje veľkej kritike. Napriek tomu, tieto pár mesačné (zvieracie) štúdie stačia FDA a EFSA k tomu, aby nazvali študované GM plodiny ako bezpečné pre ľudskú konzumáciu.

Našťastie, situácia v EU je o niečo odlišná ako tá v USA. Málo  EU krajín pestuje alebo prijíma GM plodiny/potraviny. Podľa ISAAA je Slovensko jednou z piatich EU krajín ktoré pestujú GM potraviny. Ďalej sú to Španielsko, Portugalsko, Česká republika a Rumunsko. Avšak, aj napriek tomu, že na Slovensku sa pestuje len GM kukurica a cukrová repa, v roku 2012 EU povolila dovoz až 75 GM potravín.

zdroj: James, 2011. ISAAA Brief No.43.

Spoznáme teda GMO potraviny na európskom trhu?

GM plodiny sa používajú na výrobu krmív, ale aj produktov na ľudskú konzumáciu. Ak viac ako 0,9 % hmotnosti potraviny obsahuje GMO, ich GMO pôvod musí byť označený na obale. Tieto pravidlá sú platné v EU a vo väčšine sveta od 1. mája 2014. Žiaľ , niektoré krajiny ako sú tie v USA a Kanade nevyžadujú prísne označenie GMO. Na druhej strane však vidieť čoraz viac potravín označených USDA certified a GMO free/non GMO, keďže tieto krajiny (v USA) ešte podstupujú súdne jednania na upresnenie pravidiel označovania GM potravín.

Žiaľ, tieto pravidlá neplatia pre živočíšne výrobky, ktoré boli vyrobené zo zvierat kŕmených GMO obsahujúcimi  krmivami. Tieto výrobky (mäso, vajcia a mliečne výrobky) sú pravdepodobne najväčším zdrojom GMO v Európe. Produkty, ktoré sú vyrobené len z prirodzených, resp. non – GMO zdrojov, majú na obale označenie GMO free (napr. jogurty Hollandia). Zaručene GMO free by mali byť BIO produkty, keďže je v zákone, že títo farmári nemôžu používať GMO v žiadnej forme.

Známe  mýty o GMO

Ak po tejto “debate” o výhodách a nevýhodách ešte stále nevieš, či je GMO prínosom alebo škodcom, zhrnieme si ešte zopár mýtov:

  • BIO potraviny bez GMO sú zdravšie ako tie obsahujúce GMO – mýtus!
  • GMO spôsobuje nádory v laboratorných štúdiách – mýtus!
  • GMO potraviny nie sú bezpečné pre ľudskú konzumáciu- mýtus!
  • GMO potraviny spôsobili nárast alergických reakcií – mýtus!
  • GMO škodia nášmu prostrediu – mýtus!
  • GMO môžu zmeniť vaše DNA – mýtus!

Zhrnutie  na záver

  • GMO nie je novinka dnešnej doby, skôr je to ďalšia “horúca téma”, ktorá sa diskutuje čoraz častejšie.
  • GMO sa stáva prínosom pre ekonomiku potravinárskeho priemyslu, import potravín chudobným krajinám, ako aj zvyšovanie nutričných hodnôt potravín.
  • Sú tvrdenia, že ľudské zdravie môže byť negatívne ovplyvnené použitím GMO. Avšak, sú to len hypotézy na základe štúdií vykonávaných na zvieratách, a preto ešte stále neexistuje platná dohoda o tom, či je GMO škodlivé pre ľudské zdravie. Taktiež neexistuje ani jedna dlhodobá GMO štúdia vykonávaná na ľuďoch.
  • GM potraviny sú rovnako nutričné ako tie bez GMO, ale obsahujú viac pesticídov a podobných chemikálií. Ak ťa vystrašilo slovo chemikália, nezabúdaj, že aj jablko obsahuje tokoferol – v podstate chemikáliu :-)
  • GM potraviny nie sú novinkou, ako sme spomenuli. Tieto potraviny sú na trhu už desaťročia a neboli zaznamenané žiadne negatívne účinky priamo na ľudskom zdraví.
  • Naopak, v mnohých prípadoch bolo GMO prospešné pre ľudské zdravie, ako napríklad pri spomínanom inzulíne, ktorý sa používa na liečbu dodnes.
  • Pokiaľ sa držíš všetkých “pravidiel” zdravého životného štýlu, robíš/riešiš všetko na maximum v prospech svojho zdravia a máš čas navyše, tak sa môžeš zamerať aj na to, či konzumovať potraviny z GMO / non-GMO a študovať to naďalej. Aj keď, nič iné, než v tomto článku asi nenájdeš. Avšak, ak tvoj jedálniček tvoria fastfoody & nutrične chudobné jedlá, cigarety atď. (toto je len príklad, nič proti tým, ktorí to robia), a potom riešiš, či to jablko, ktoré si kúpiš v supermarkete je GMO, vstúp si do svedomia. Veď to poznáš – všetko s mierou.


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho priateľom

1 komentár

  1. Myslím si že geneticky modifikované potraviny odmietajú tí, ktorí o nich nič nevedia. Dosť je rozšírená i predstava že sa do nich niečo toxické vstrekuje (tak ako ilustračné obrázky tohto článku), no to nemá s realitou nič spoločné. Princíp genetickej modifikácie rastlín je ten istý ako princíp šľachtenia rôznych odrôd rastlín, len je cielený a presný. Plus Žiadne iné potraviny nie sú skúmané tak ako GMO potraviny. Ako môžeme vedieť ktoré potraviny (GMO či nie GMO) nám prospievajú a ktoré nám škodia bez dlhodobých štúdií?
    O geneticky modifikovaných potravinách som nedávno čítal dobrý článok, kde je vysvetlený princíp pochopiteľným spôsobom: http://www.chovatelahospodar.sk/clanok/su-geneticky-modifikovane-potraviny-nasa-buducnost-80
    Odporúčam aj tým naj ortodoxnejším konšpirátorom:

Napíš komentár