Táto scéna sa odohráva na chirurgickom sále, kde sa pripravuje operácia šedého zákalu. Pacient už leží na operačnom stole. Pred pár minútami bol aplikovaný anestetický gél na rohovku, aby sa mohla vykonať operácia len v lokálnej anestézii. Na sál prichádza chirurg spolu s anestéziológom, ktorí vedú medzi sebou vášnivú debatu.
„Je dokázané,“ potichu poznamenal chirurg, „že 30 % všetkých medicínskych úkonov je pomocou placeba.“ Anestéziológ mu oponoval: „Určite to je len jeden z množstva ďalších neoverených mýtov, ako že človek využíva len 10 % kapacity svojho mozgu, či tvrdenie, že aj po smrti nám ďalej rastú vlasy a nechty!“ „Nie,“ stále si trvá chirurg na svojom, „fakt to bolo dokázané mnohými štúdiami.“ Anestéziológ už len pokrútil hlavou s miernym úsmevom na tvári, no bez odpovede.
Debata, ktorá sa ešte pred šesťdesiatimi rokmi odohrávala nielen na operačných sálach, ale i jednotlivých nemocničných oddeleniach, debata s názvom placebo efekt. Tento článok nebude až tak o tréningu či strave, ako ste zvyknutí, ale povieme si niečo málo o placebe, o tom, ako ovplyvňuje naše výkony, myseľ či aké má spojenie s doplnkami výživy.
Čo je to vlastne placebo?
„Placebo efekt je, ak niekto požije látku, respektíve tabletku s látkou, ktorá neprodukuje žiadny účinok, no napriek tomu skúmaný objekt jej účinok pociťuje“. Aj takto by sme mohli charakterizovať placebo (nielen v športe).
História
Aby sme placebo efekt správne pochopili a zistili vôbec jeho existenciu, musíme sa vrátiť naspäť v minulosti. Napriek tomu, že efekt placebo bol už dlhšiu dobu ako tak uznávaný, až v roku 1946 sa mu dostala pozornosť akú si zaslúžil, a to hlavne vďaka generalizácii kontrolovaných klinických štúdií na konferencii Cornel Therapy. No popularizácii z hľadiska širšej verejnosti sa tešil až po uverejnení publikácií dvoch doktorov, a to v roku 1955 (Beecher), respektíve 1959 (Haas).
Beecher preskúmal 15 článkov opisujúcich liečbu až 1052 pacientov, pričom sa odhaduje, že napriek rozličným chorobám či úrovniam ochorení až u 32 % pacientov sa vyskytol placebo efekt. Takmer totožné výsledky boli potvrdené Haasom o pár rokov neskôr, kde sa pri 1400 skúmaných pacientoch vyskytol placebo efekt u zhruba 30 % z nich. Výsledky pomerne podobné a na základe nich môžeme povedať, že sila placeba je až 30-32 %. Okrem toho bol skúmaný len symptóm bolesti a škála sa pohybovala od 15 % až do 60 % úbytku bolesti u jednotlivých pacientov.
Psychologický mechanizmus
„Obyčajná laktózová kapsula má väčší vplyv na ľudí, ktorí už predtým vzali benzodiazepín
ako u tých, ktorí ho ešte nikdy nepožili“.
Sila sugescie je nám všetkým určite jasná, ak si vsugerujeme niečo negatívne v rámci stravy, resp. niečo zo sveta fitness čomu naozaj veríme, tak nám určite zajtra pribudne minimálne výhovorka prečo neísť cvičiť. V ďalšom výskume bolo subjektom podané placebo, pričom im vedci oznámili, že ide o stimulant na zlepšenie výkonu. Po užití tejto 'prázdnej' pilulky boli zistené u pozorovaných objektoch zvýšený krvný tlak, zrýchlená tepová frekvencia a zlepšený reakčný čas. Za určitú dobu im bola podaná tá istá pilulka, len s menším rozdielom. Tentoraz im bolo oznámené, že ide o látku, ktorá napomáha k lepšiemu spánku, ihneď boli spozorované presne opačné účinky (spomalenie reakčného času, únava, ospalosť). Taktiež sa touto štúdiou zistilo, že čím viac je subjekt presvedčený o efekte určitého lieku, tým viac bude pociťovať jeho účinky - to platí pri pozitívnych i negatívnych účinkoch. Ak som presvedčený, že ako side effect určitého lieku bude bolesť hlavy, tak ma tá hlava s najvyššou pravdepodobnosťou bolieť bude!
V roku 1997 Thomas skúmal 200 pacientov s prevažne funkčnými ochoreniami. Rozdelil ich do štyroch skupín, kde 1. skupina dostávala placebo a pozitívne konzultácie (istota správnej diagnózy, lepšie hojenie) s doktorom, 2. skupina placebo a negatívne konzultácie (zámerná nerozhodnosť pri určení diagnózy, neistota správneho liečebného postupu) a 3. a 4. skupina bez placeba a s pozitívnymi aj negatívnymi konzultáciami. Po dvoch týždňoch, 64 % pacientov, ktorí dostali pozitívnu konzultáciu sa zlepšilo v porovnaní s 39 % tých, ktorí dostali negatívne konzultácie. No žiadny významný rozdiel nenastal medzi tými, ktorí dostali či nedostali placebo. Zlepšenie bolo teda spôsobené lekárom (teda silou sugescie, o ktorej sme písali vyššie) a nemalo nič spoločné s prijatím alebo neprijatím placeba.
Placebo efekt a šport
Vedec Phil Hurst z University of Sunderland skúmal vo svojej dizertačnej práci na 15 vytrvalostných bežcoch účinok placeba. Bežcom podával nápoj, ktorý obsahoval iba kofeín, pričom im tvrdil, že ide o podpornú látku, ktorá im zvýši výkon. Všetci bežci sa zlepšili v priemere o 1,7 %, no identické zlepšenie bolo zaznamenané i po tom, keď bola bežcom podávaná len ochutená voda v domnienke, že ide stále o „zázračný“ nápoj. A toto nebol jediný prípad. Veľakrát sa skúmali očakávania verzus farmakologické účinky látky a v podstate sa ukázalo, že ak sa človek domnieva, že určitá látka (v tomto prípade si môžeme predstaviť rôzne suplementy) vyvolá nejaké pozitívne vlastnosti (či už je to vyššia sila, rýchlosť, vytrvalosť), tak to táto látka spôsobí. V skutočnosti je účinok rovný nule, no už vieme akú silu má naša myseľ, resp. placebo!
Tieto riadky mali za úlohu objasniť ako vznikol, a čo vlastne placebo efekt je a možno mnohí porozumejú tomu, prečo niektorí 17-roční chlapci ospevujú Tribulus 3000 a považujú ho za niečo, čo funguje. Alebo informácie, že už 2 gramy glutamínu niekomu pomohli okamžite lepšie regenerovať. Placebo je nepochybne obrovský nepreskúmaný tunel plný bočných uličiek, no jeho sila je naozaj veľká. Aj keď sme si tému doplnkov výživy už prebrali, je potrebné opäť prízvukovať, neplňte už aj tak dosť preplnené vrecká potravinárskym gigantom, ktorí vyrábajú suplementy od výmyslu sveta. Jednoducho zabudnite na všetky anabolizéry, tribulusy či extra silné náhrady steroidov. Ak ti však predsa len psychicky pomáhajú natoľko, že tie eurá stoja za to, je to tvoja voľba. Placebo je mocné.
