Klikol si sem, lebo nevieš, čo sakra znamená tých 5 písmen? V tom prípade mrkni na článok o IIFYM a možno sa aj tebe po jeho dočítaní zmení život. Dnes si povieme, ako vlastne IIFYM vzniklo, že história tohto “typu stravovania” siaha až do roku 1979 a nejde len o novodobý trend. Zistíš, ako sa to celé zvrtlo a ako sa z IIFYM stalo instagramové predbiehanie sa o to, kto si do ovsenej kaše nahádže viac čokolády.
Začalo to dobre…
Začnime dobou, kedy mnohí čitatelia ešte neboli na svete. V roku 1979 kulturista Mike Mentzer nepriamo hovoril o IIFYM, respektíve flexibilnom stravovaní v jednom z časopisov. Spomínal, že nízkosacharidové stravovanie na stratu tuku funguje. A funguje každý jeden typ stravovania, v ktorom výrazne znížime niektorú z makroživín. Pretože čo? Znížime kalórie. Mike už vtedy opisoval to, čo mnohí dodnes nevedia pochopiť. V jednom z príspevkov v našej Premium sekcii sme sa dokonca pozreli na veľkú štúdiu, ktorá riešila nízkosacharidové vs. nízkotučné stravovanie a snáď už nikto nebude hľadať tú 'najlepšiu' diétu, keďže máme jasnú odpoveď. Mike tiež spomínal, že pri rozumnej, dobre vyváženej diéte môžeš mať v jedálničku zmrzlinu alebo iné, menej nutrične hodnotné jedlo, respektíve akýkoľvek typ sacharidov, keďže všetky skončia v tele aj tak ako glukóza. Samozrejme, záleží od kontextu a treba brať do úvahy, kedy je takýto prístup v poriadku a kedy nie.
Ak by ti to z nejakého dôvodu nepasovalo ku prvotnej spomienke o IIFYM, tak pokračujeme. V kalendári sa čumelo na rok 1997 a v časopise Akadémie výživy a dietetiky sa publikovala 97. časť tzv. “National Nutrition Month”. Sekcia, ktorá poskytovala verejnosti informácie z oblasti výživy. Už tu sme si mohli všimnúť “All Foods Can Fit”, teda, že všetky jedlá môžeš mať v jedálničku. Nič také, ako skratka “AFCF” sa ale ešte neudomácnilo. Už tu je ale vidieť, že koncept IIFYM nie je žiadny novodobý trend, ale pracovalo sa s ním veľmi dávno.
V roku 2002 vyšla štúdia, respektíve stanovisko americkej dietetickej asociácie snažiacej sa komunikovať správu, že všetky jedlá môžu zapadnúť do jedálnička, ak sú konzumované s mierou, v primeranom množstve a v kombinácii s pravidelnou fyzickou aktivitou. Upozorňujú aj na to, že klasifikácia potravín na 'dobré' a 'zlé' môže podporiť negatívne vzorce správania. Na záver uviedli, že zmierniť zmätok v oblasti výživy by sa dal zdôrazňovaním pravidla 'všetko s mierou', rovnováhy stravy a dôležitosti získavania primárne kvalitných živín z jedla a nezabúdaním na fyzickú aktivitu.
V roku 2005 sa publikovali stravovacie usmernenia a v jednej z častí sa opisovali “discretionary calories”, teda “ľubovoľné kalórie” alebo inak povedané, kalórie podľa vlastného uváženia. Tie sa definovali ako potraviny s pridaným tukom, cukrom, alkohol a junk food s malou výživovou hodnotou, pričom tieto kalórie sa môžu pohybovať v množstve 10-20 % celkových kalórií za deň a využiť ich môžeš ľubovoľne. Pod jednou podmienkou! Ak svoj príjem živín vyplníš nutrične hodnotnými potravinami, ale zostanú ti nejaké kalórie nazvyš.
V roku 2009 až 2011 sa všetko toto začalo riešiť na fóre bodybuilding.com. Ľudia sa neustále vypytovali, či si môžu dať v diéte melón, grep, pečivo, zemiaky, hocičo. A poznáte to. Keď robíte niečo neustále dookola, snažíte sa o uľahčenie práce. A presne to spravili moderátori na fóre. Nepísali ľudom znova a znova, že môžu, pokiaľ to zapadá do ich kalorického rámca, pričom odporúčali jesť prevažne nutrične hodnotné potraviny a ostatok stačí vyplniť flexibilne. Po čase si to jednoducho uľahčili a na podobné otázky odpovedali 'if it fits in your macros' a po ďalších rokoch si to ešte viac uľahčili, konkrétne piatimi písmenami. IIFYM.
To ale nevedeli, že odštartovali éru, ktorá rozdelí ľudí na rôzne tábory a naženie do výživy chaos. Vidíš ale, že celé to začalo s čo najlepším úmyslom. Všade sa písalo, že treba jesť kvalitne, no zároveň nie rigídne, ale flexibilne. Odporúčania boli odjakživa také, aby sme konzumovali prevažnú časť našich kalórií z kvalitných potravín. Nie, aby sme sme jedli hocičo, len sa trafili do kalórií a hrali sa na odborníkov na stravu.
Potom sa to zvrtlo
Nikto nikdy nechcel, aby si ľudia nasadili slepecké okuliare a ich denný kalorický rámec vypĺňali minimálne z polovice hlúposťami. 70 g Oreo Milka čokolády v ovsenej kaši a navrchu rozlomená Snickerka, keďže ten karamel dobre ukáže na Instagrame. Zrazu máš v sebe 634 kalórií. Ak si zoberieme ženu, ktorá je aktuálne v kalorickom deficite (v diéte) a prijíma 1600 kalórií, práve v tej jednej ovsenej kaši prijala 40 % nutrične menej hodnotných potravín, čo je už ďaleko za hranicu odporúčaného množstva. Nehovoriac o tom, že samotná ovsená kaša má tiež kalórie a ak do nej nepridala proteín, práve skonzumovala 800 kalórií (50 % celkového kalorického príjmu) z niečoho, čo nepokrylo ani optimálny príjem bielkovín v jedle, ani optimálny príjem vlákniny pri tomto množstve kalórií a hlavne, obrovská časť príjmu je jednoducho z nutrične málo hodnotných surovín. Toto nie je IIFYM, toto je INS (ignorantstvo najvyššieho stupňa).
Čo nastane? Plač, že je hladná a aká je tá diéta náročná. Jasné, že je, keď musíš následne celý deň chrúmať mrkvu a jesť tvaroh, prípadne piť proteín, aby si tú škodu aspoň trošku znížila. A to je ten lepší prípad. Horší prípad si ale tiež vieš predstaviť - prejedanie. „Veď dnes som si dala veľa hlúpostí, to už je jedno.” Keď dostaneš na ceste defekt na 1 pneumatiku, prepichneš si všetky 4, lebo “to už je jedno”? Nie.
Aké je riešenie? Nebyť idiot!
Už po stopäťdesiatykrát povedané - rozmýšľaj, čo dáš do úst a kedy to dáš do úst, prípadne si odpovedz na otázky:
Ak si odpovieš “nie” iba raz, tak je to v poriadku a tie zostatkové percentá čokoládou pokojne vyplň. Alebo zmrzlinou, alebo hocičím, na čo máš chuť. Chceš tie zostatkové percentá kalórií vyplniť brokolicou? V poriadku, choď do toho, nikto nikde nehovorí, že dané percentá musíš vyplniť niečím menej nutrične hodnotným. Je to len cesta, ako sa neobmedzovať a nepýtať zbytočné otázky, či si môžeš dať v diéte to alebo ono. Môžeš si dať všetko! Ale keď sa to povie len takouto primitívnou vetou, často to končí nepochopením celého konceptu IIFYM, a preto vznikajú články ako je tento. Aby ľudia pochopili súvislosti, aby sa nebáli jedla, aby boli v strave flexibilní a fitness lifestyle prispôsobovali životu, nie život fitness lifestylu.
