Písal sa rok 1954, konkrétne 6. mája v Oxforde, Anglicko. Bežcovi menom Roger Bannister sa podaril dovtedy nevídaný kúsok – zabehol 1 míľu (1 609 metrov) v čase 3 minúty a 59 sekúnd. Počas predošlých deviatich rokov bol rekord stanovený na 4 minúty a 1 sekundu, pričom prekonanie hranice štyroch minút bolo široko-ďaleko celosvetovo považované za nedosiahnuteľné. Netrvalo ani 3 roky od stanovenia rekordu Rogerom Bannisterom, a ihneď 13 ľudí zabehlo míľu pod štyri minúty. Čo sa zmenilo? Nastal za tých pár rokov extrémny progres bežcov, či problém bol v niečom inom?
Presuňme sa v čase trocha bližšie k prítomnosti. V roku 2012 bola skupinka trénovaných cyklistov vybraná na pozorovanie, pričom mali vykonať čo najrýchlejší čas využitím svojho maxima (all effort) na stacionárnom bicykli, kde trať bola nastavená na dĺžku cca 6,5 kilometra. Následne za krátky čas boli prizvaní späť, no jedna podmienka sa zmenila. Mali súperiť s virtuálnymi “avatarmi“, ktorí predstavovali ich predchádzajúci čas. V priemere sa každý jeden cyklista zlepšil o 1 %. Aby toho nebolo málo, tento pokus sa vykonal aj po tretí raz, kde takisto súťažili so svojím avatarom, no ten bol bez ich vedomia o pár stotín zrýchlený. Zase boli cyklisti rýchlejší, no teraz už o 1,7 % ako pri svojom predchádzajúcom maxime. Ako to je možné? Tim Noakes, vyhľadávaný profesor pohybu a športovej vedy na Univesity of Cape Town je zástancom toho, že nie telo, ale mozog nás “spomaľuje“ a určuje, kedy už nevládzeme. Tvrdil, že 'únava je emócia, signál v mysli, ktorý pomáha zaistiť, že cvičenie je vykonávané v rámci schopnosti tela. Táto emócia je ovplyvnená mnohými faktormi, ako je motivácia, zlosť, strach, spomienky na predošlú výkonnosť, sebadôvera, a to, čo telo hovorí mozgu... Náš fyzický výkon riadi mozog, nie je obmedzovaný srdcom, pľúcami ani svalmi.' Aj keď všetci vieme, ako to je, v tejto vete je zakorenený kus pravdy
Ako všetci dobre vieme, najťažšie je spraviť prvý krok – a to sa vôbec zdvihnúť z pohovky a rozhodnúť sa. Taktiež je veľmi nápomocné využiť vizualizáciu pred vykonaním cviku, a vlastne akejkoľvek športovej aktivity. A to je práve to, na čo v článku narážam. Prečítajte si náš článok o vizualizácii a aplikujte jej princípy do praxe. Blíži sa leto a mnohí stagnujú, formu nie a nie vypeckovať, pohľady do zrkadla nie sú každý deň svetové, no všetci vieme, že fitness je cesta na celý život a aj premena či zdokonalenie formy je proces, ktorý netrvá týždeň, ani dva. Ak sa potrebuješ namotivovať pred každým tréningom, ktorí to dokázali, ktorí vytrvali! No najväčší úspech dosiahneš vybudovaním disciplíny a zvyku, pretože telo funguje na “autopilota“ a vykonáva súbor každodenne opakujúcich sa vecí, zvykov, bez ich uvedomenia si a vnímania. Keď už spomínam motiváciu, je to 'psychologický proces ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer. Je to vnútorná hnacia sila, ktorá ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb. Vôľa niečo dosiahnuť.“ Čiže motivácia je to, čo ťa donúti sa z tvojho zadku postaviť a ísť si za svojimi snami a túžbami a k tomu je potrebné využiť aj našu hlavu, v ktorej sa toho odohráva naozaj veľa a myšlienka a vizualizácia v rámci športu naozaj nie je len plané slovo bez reálneho významu, ale štúdiami potvrdený proces, ktorý funguje a vďaka ktorému ide všetko lepšie. Netreba však zabúdať na to podstatné, činy!
Vyhovárať sa celý život na genetiku, zlé trávenie, ťažké kosti, je nielen úbohé, ale hlavne hlúpe. Čo by si si mal z tohto článku zobrať je, že tvrdenie keď nemôžeš pridaj, nie je až taký výmysel. „I will not be outworked!“ - ako spomína Will Smith už v legendárnom videu - možeš byť viac nadaný, viac talentovaný, ale jednoducho ma neprekonáš úsilím, ktoré vykonám pre dosiahnutie mojich cieľov. To je tá správna mentalita, ktorej sa treba držať.
