Síce Slovensko nepatrí medzi TOP 3 kávopičov na svete (sme až niekde na 30. mieste), milovníkov kávy tu máme dosť. A možno jeden z nich číta tieto slová. Káva jednoducho mnohým prirástla k srdcu, a to takmer doslova. Okrem iného totiž pozitívne vplýva aj na rad kardiovaskulárnych funkcií. Keďže výskumov na túto tému sú tisíce, dnes sa budeme primárne zaoberať dvomi najaktuálnejšími komplexnými prehľadmi. Dve obrovské práce z roku 2017 a kopec zaujímavostí, po ktorých zistíš, že káva je vlastne liek. A aj kofeín! Ale nie tak úplne a preháňať sa to neoplatí.
Bezpečnosť kofeínu
Rok 2017 a komplexný prehľad tejto témy. Najprv dobré správy – pre dospelých ľudí je konzumácia kofeínu pomerne bezpečná. To slovíčko 'pomerne' tam je hlavne z dôvodu potenciálnych porúch kardiovaskulárnych funkcií u ľudí, ktorí ho konzumujú nad odporúčané množstvá (400 mg/deň), prípadne majú srdcové poruchy a tiež kvôli tomu, že kofeín môže negatívne ovplyvňovať spánok (niektorí ho znášajú lepšie, iní horšie, no ak chceme vyťažiť zo spánku maximum, kofeín by sme nemali prijímať po 3-4 hodine poobede).
Potom sa do úvahy berú fajčiari a ľudia pijúci alkohol. Fajčiari preto, lebo fajčenie cigariet spôsobuje rýchlejší rozpad kofeínu v tele kvôli aktivite pečeňových enzýmov, čo podľa štatistík vedie k ešte vyššej miere príjmu kofeínu u tejto skupiny ľudí. Ľudia pijúci alkohol preto, lebo ten zvyšuje dobu kofeínu v systéme a znižuje rozpad kofeínu. Zvážiť príjem kofeínu by tiež mali tehotné a dojčiace ženy. Pri tehotenstve totiž zostáva kofeín v systéme v priemere o 8 hodín dlhšie a najvyššia odporúčaná dávka kofeínu v tomto prípade je 300 mg/deň. Ďalej sú to deti, dospievajúci, ľudia s problémami so srdcom či inými zdravotnými komplikáciami ako sú napr. aj duševné poruchy. V ostatných prípadoch môžeme slovíčko 'pomerne' vymazať a kofeín je skutočne bezpečnou látkou.
Keď už sme načrtli tie denné maximá, pozri sa, v akých množstvách je v jednotlivých nápojoch/potravinách.
Pri analýze 97 rozličných espresso nápojov v Austrálií zistili, že šálka espressa má zhruba 106 mg kofeínu, pričom hodnoty sa líšili od 25 mg až po 214 mg. Preto ber informácie len ako približný odrazový bod, keďže vidíš, že sa pri jednotlivých druhoch môžu značne líšiť. Pre väčší prehľad si môžeš pomôcť stránkou caffeineinformer.
Vplyv kávy a kofeínu na zdravie
Rok 2017 a prehľad tejto témy hovorí jasne. Z 59 štúdií a 112 meta-analýz vychádza, že káva je pre naše zdravie dobrá a umožňuje nám žiť dlhšie.
Jej konzumácia je totiž spojená so zníženým rizikom rakoviny prsníka, hrubého čreva, maternice (karcinóm endometria) a prostaty. Ako sme už spomenuli v úvode, má pozitívny vplyv na celý rad kardiovaskulárnych ochorení (ischemická choroba srdca, teda nedostatočné prekrvenie, srdcové zlyhanie...) a pomáha aj pri Parkinsonovej chorobe a diabete typu 2.
Hlavné asociácie, vo výskume označované ako tzv. 'veľmi možné pozitívne účinky', boli pri znížení rizika rakoviny pečene, chronického ochorenia pečene, mŕtvice a Alzheimerobej choroby. Dokonca boli aj 'možné' účinky pri detskej akútnej leukémii či rakovine žalúdka. Káva môže mať aj protizápalové účinky, ktoré môžu v dlhodobom horizonte vyvolať ochranu proti subklinickým zápalom a chronickým ochoreniam vyvolaným zápalom. Ak by ťa náhodou zaujímalo, ako je to možné, tak je to najmä vďaka fenolovým zlúčeninám, kofeínu, diterpénov, trigonelínom a melanoidínom. V minuloročnej meta-analýze, ktorej výsledky spájajú výskumy od januára 1980 po rok 2015, sa uvádza, že riziko depresie klesá, keď je spotreba kofeínu vyššia ako 68 mg denne a menšia ako 509 mg denne. Závery boli teda jasné - káva i kofeín významne súvisia so znižovaním rizika depresie. Kofeín je dokonca súčasťou mnohých liekov proti bolesti na predpis, pretože vazokonstrikčné a protizápalové účinky kofeínu pôsobia súčinne s analgetikami a v niektorých prípadoch zvyšujú účinnosť liekov proti bolesti až o 40 %!
Vidíme teda, že sa nič nemení. Káva a kofeín sú stále kamoši. Pomáhajú pri chronických ochoreniach, niektorých typoch rakoviny, kardiovaskulárnych ochoreniach, metabolických príznakoch a neurologických stavoch. Najväčší kávičkári sú Fíni a Nóri, pričom príjem kávy je 9,6 kg, resp. 7,2 kg kávy na osobu za rok. Na základe štatistík z predajov kávy sú na ďalšej priečke Holanďania a Švédi. Tak čo, spokojnosť s výsledkami a závermi?
