Žijeme v modernej dobe, kedy uľahčovanie si vecí rôznymi technologickými výdobytkami je asi to najlepšie, čo nás stretlo a čo oceňuje asi väčšina z nás. Druhá strana mince však opisuje iný typ uľahčovania si vecí a nie len tak hocijakých vecí, ale toho nášho obľúbeného fitness života. A ako? anabolickými steroidmi. Teraz nehovorím, že tí, ktorí ich používajú, nemusia makať a riešiť stravu, práve naopak, ale chcem vyjadriť tak trošku smútok z tých všetkých násťročných chlapcov, ktorí sú už v tak mladom veku naložení ako uhorky. Prvé testosterónové včeličky už v sedemnástich a po 1 roku (v tých lepších prípadoch) cvičenia? V dnešnej dobe, žiaľ, normálna vec.
I’m natural bodybuilder. I’m big on micro-nutrients, natural herbs and supplements - Ulisses Jr. (lol)
Tí, ktorí sú oddaní svojim tréningom a strave už niekoľko rokov, väčšinou dokážu rozoznať, aký typ postavy môže byť dosiahnuteľný naturálne a aký nie. Stále sa však vedú a viesť budú diskusie, čo sa dá dosiahnuť naturálne a čo nie. V dnešnom článku si priblížime odpoveď aj na túto otázku a pozrieme sa do histórie a samozrejme aj na výskumy.
V roku 1995 v článku pána Kouriho a kolegov, zisťovali FFMI (Fat Free Mass Index) tých kulturistov, ktorí užívali a neužívali steroidy. FFMI vyjadruje vzťah medzi hmotnosťou a výškou, v tomto prípade hovorí o čistej svalovej hmote. Pred tým, ako si povieme, ako tento výskum dopadol, pozrime sa trošku do zaujímavej histórie.
Prvá injekčná forma testosterónu bola v roku 1935, takže do tejto doby môžeme povedať, že všetci boli naturáli. Kulturisti ešte nemali predstavu o tom, čo je to testosterón v takejto podobe. O niečo viac skeptickí môžeme byť od roku 1945. Vtedy sa totiž 'anaboliká' začali skloňovať trošku viac, najmä na západnom pobreží USA, ale aj tak môžeme predpokladať, že asi väčšina z nich boli naturálni kulturisti. V tomto roku vyšla v Amerike kniha od Paula de Kruifa „The Male Hormone“, ktorá vytvorila zrod myšlienky a koncept, že testosterón sa používa ako PED (Performance Enhancing Drug - čiže látka dopingového pôvodu). Aj keď možno nejaké tie zákulisné informácie o testosteróne prenikali von aj pred touto publikáciou, testosterón bol v podstate neprístupný najmä kvôli cene.
Avšak, cena testosterónu dramaticky klesla po tom, ako americký chemik Russel Marker, ktorý mal partnerstvo s Mexickou laboratóriou sa podieľal na zrode spoločnosti Syntex SA, v roku 1944. Využíval s kolegami techniku pre rozvoj progesterónu zo sadeníc mexických sladkých zemiakov, ktoré narastali do veľkých objemov. Tak sa začala mexická steroidová éra.
Prvé potvrdené správy o využití testosterónu v komunite kulturistov boli v roku 1952. Vtedy americký doktor John Ziegler začal experimentovať s najlepšími kulturistami tej doby. O 2 roky neskôr pokračoval s injektovaním testosterónu víťazom Mr. America, Jim Parkovi, bývalému víťazovi John Grimekovi alebo aj šampiónovi - vzpieračovi Yas Kuzaharaovi. To všetko bolo potvrdené sovietskym doktorom, že ich vzpieračský tím používal testosterón na Olympiáde v roku 1952. Neskôr vznikli látky ako Nilevar, potom Dianabol v roku 1958, vznikali tiež správy o užívaní steroidov napríklad futbalovými hráčmi a od roku 1960 sú už tieto látky známe a často využívané v bodybuildingu i keď mnohé anabolické steroidy boli už využívané v neskorších 50tych.
Jeden väčší výskum, ktorý som spomínal v prvej časti článku, skúmal 157 mužov (83 užívateľov anabolických steroidov a 74 neužívateľov), u ktorých merali hodnotu FFMI - priemerná hodnota bola 25. Ak akceptujeme to, že od roku 1939 - 1944 v tzv. pred-steroidovej ére boli takmer všetci naturálni kulturisti, priemer FFMI v tej dobe bol 24,9 a najvyššie nameraná hodnota a zároveň teda limit, sa vyšplhala na 27,3. Tieto výsledky teda pekne korešpondujú s výkumom spomenutým vyššie.
Ak sme dôverčivejší a akceptovali by sme, že naturáli boli od roku 1939 do 1952, FFMI má hodnotu 25,6 s maximom na čísle 28. Takisto ak použijeme info z výskumu Mr. America víťazov z rokov 1939 - 1959, okrem pár jedincov, nikoho FFMI nepresiahlo hodnotu 25. Len pre porovnanie, IFBB profíci súťažiaci na Olympii, ktorých používanie steroidov je nepopierateľné, dokonca už pred 10. rokmi, mali FFMI takmer 40! Môžeme teda povedať, že presiahnutie hodnoty FFMI 27,3 naturálne, je takmer nemožné.
Teraz si ukážeme pár fotografií kulturistov zo starších čias
Svoj FFMI index si môžeš vypočítať tu.
Svoj naturálne dosiahnuteľný svalový potenciál si môžeš vypočítať tu.
V rámci výšky je nutné vkladať inches a nie centimetre, pomôž si teda týmto konvertorom. Váha sa takisto uvádza v librách a nie kilogramoch, tu si pomôž týmto. Budeš potrebovať uviesť aj svoje percento tuku, ak netušíš, pomôcť ti môže náš článok.
Samozrejme svoju úlohu zohráva aj genetika. Napríklad taký Bobby Pandour (obrázok vyššie) tvrdí, že svoje veľké nohy má len vďaka tomu, že nosil brata po schodoch. Nijak inak ich netrénoval! Pointou však je, že aj bez anabolických steroidov je možné dosiahnuť veľmi peknú postavu a závisí od úsilia a spomínanej genetiky, kedy sa k nej dopracuješ. Niektorým to trvá dlhšie, iným menej, no stále sa bavíme na úrovni niekoľkých rokov. Určite pre zaujímavosť vyskúšaj výpočet svojho svalového potenciálu v odkaze vyššie a asi zistíš, že pred sebou máš ešte veľa práce!
Ako môžeš vidieť na obrázkoch, aj cvičenci v pred-steroidovej ére mali slušné postavy. Dnes sa však stretávame s ľuďmi, ktorí sa vyhovárajú na genetiku až príliš. Ale ako som spomenul, o nej podrobnejšie niekedy inokedy. Dúfam, že si sa opäť niečo nové a zaujímavé v dnešnom článku dozvedel a nezabúdaj, výhovorky ti nepomôžu, ide o snahu! Koľko do toho vložíš, toľko sa ti vráti späť.
