Pred tromi rokmi sme si rozoberali miernu konzumáciu alkoholu. Veď vieš, stále sú mnohí, ktorí si myslia, že jeden frťan za deň, či pohár vína pri večeri je pre zdravie prospešný. Ak ťa zaujíma viac, čítaj ďalej a mrkni aj na ten starší článok. Dnes primárne rozoberieme skvelý výskum (1) na túto tému. Skvelý aj preto, že otázky sa snažil analyzovať pomocou pokročilej štatistickej metódy – Mendelovskej randomizácie – ktorá pomáha eliminovať vplyv zavádzajúcich premenných a poskytuje presnejší pohľad na reálny vplyv alkoholu na zdravie.
Ako vyzeral výskum?
Hlavným cieľom výskumu bolo posúdiť súvislosť medzi dlhodobou konzumáciou alkoholu a rizikom kardiovaskulárnych ochorení a zároveň zhodnotiť, aký vplyv majú rôzne úrovne konzumácie na zdravie srdca. Štúdia analyzovala údaje z 371 463 jednotlivcov európskeho pôvodu z UK Biobank (sledovanie od roku 2006 do 2016) a výsledky následne overila na 30 716 účastníkoch z Mass General Brigham Biobank. Tieto databázy obsahujú genetické a zdravotné údaje, čo umožňuje detailnejšie skúmanie príčinnej súvislosti medzi alkoholom a chorobami.
Účastníci boli rozdelení do piatich skupín podľa priemerného týždenného príjmu alkoholu:
- Abstinenti (0 drinkov/týždeň)
- Ľahkí konzumenti (>0–8,4 drinkov/týždeň)
- Strední konzumenti (>8,4–15,4 drinkov/týždeň)
- Ťažkí konzumenti (>15,4–24,5 drinkov/týždeň)
- Extrémni konzumenti (>24,5 drinkov/týždeň)
V skupine ľahkých konzumentov bol priemerný príjem 4,9 drinku týždenne s preferenciou piva (38 %), červeného vína (29 %) a bieleho vína/šampanského (24 %). V skupine ťažkých konzumentov sa podiel bieleho vína zvýšil na 28 % a červeného mierne klesol na 24 %. Na hodnotenie vplyvu alkoholu na zdravie vedci použili štandardné epidemiologické modely a už vyššie spomenutú Mendelovskú randomizáciu.
.jpg)
