Dnes tu máme nový výskum (2024), na základe ktorého sa pokúsime odpovedať na zaujímavú otázku. Je kombinácia tréningu do zlyhania a bez zlyhania lepšia, ako použitie jedného alebo druhého variantu samostatne? Výskumníci porovnávali počet opakovaní, objemové zaťaženie, čas pod napätím (TUT), hodnotenie vnímanej námahy (RPE) a opuch svalov medzi dvoma rôznymi tréningovými protokolmi v rámci cvikku preacher curl s činkou. Jeden protokol zahŕňal tréning do zlyhania vo všetkých sériách (TFAS) a druhý protokol zahŕňal tréning do zlyhania len v poslednej sérii cvičenia (TFLS). Nechať si zlyhanie na veľké finále? Kombinovať zlyhanie s nezlyhaním? Poďme na to!
Silový tréning až na pokraj vyčerpania sa už dlho považuje za zlatý lístok na maximalizáciu prírastkov. Nedávny výskum však toto staré presvedčenie spochybnil a odhalil, že zastavenie tesne pred úplným zlyhaním svalov môže priniesť porovnateľné výsledky, bez vyčerpania a možnosti zranenia. Zatiaľ čo zarytí zástancovia zlyhania tvrdia, že je to konečný lakmusový papierik efektívneho tréningu, nové štúdie naznačujú niečo iné. Vezmime si napríklad prelomové zistenia Robinsona a jeho tímu, ktoré naznačujú, že blízkosť k zlyhaniu súvisí s väčším rastom svalov v priebehu času. Aký je teda verdikt? Skôr než sa rigidne držať jedného alebo druhého tábora, vyvážená zmes oboch prístupov by mohla byť tou správnou voľbou. Vstúpme do novej štúdie Pedrosy a spol., ktorá sa zaoberá hybridnou tréningovou metódou, ktorá sľubuje spojenie toho najlepšieho z oboch svetov.
Ako vyzeral tento výskum?
V článku sa ďalej dozvieš:
✅ Najnovšie dáta a kompletný rozbor novej štúdie ohľadne tréningu do zlyhania
✅ Zistenia a výsledky pretavené do praxe
✅ Záver a konkrétne tipy, ako postupovať na tvojom tréningu
.jpg)
