História ľudstva sa nikdy nezaobišla bez toho, aby v nej odvážni vedci vymýšľali experimenty, ktoré by v súčasnosti boli už na prvý pohľad neprijateľné. Jeden z nich sa odohral aj v polovici 60. rokov minulého storočia, keď medicína ešte nebola na dnešnej úrovni a skupina výskumníkov zo Škótska sa pustila, dá sa povedať, že nechtiac, do bláznivého experimentu. Jeho hlavnou postavou sa stal 27-ročný Angus Barbieri, ktorého cieľom bolo zbaviť sa nadbytočných kilogramov. Aj keď výskumníci spočiatku neplánovali dlhodobý pôst, z Angusa sa napokon stal človek, ktorého dĺžka pôstu prekonala všetky dovtedajšie svetové rekordy a drží ho pochopiteľne až dodnes.
Angus pred zahájením experimentu vážil 207 kilogramov, takže so svojou hmotnosťou už dlhodobo nemohol byť spokojný, ale nevedel sa odhodlať k tomu, aby sám od seba začal systematicky chudnúť. Po prvom kontakte s výskumníkmi súhlasil s pôstom a po úvodnom období mu pôsť vyhovoval natoľko, že ho potiahol až na 382 dní, čiže viac ako jeden celý rok. Za celé obdobie svojho pôstu zhodil približne 125 kilogramov a výskumníci v štúdii uvádzali, že experiment považujú za úspešný, pretože v nasledujúcich piatich rokoch po jeho vykonaní sa u Angusa neprejavili žiadne príznaky choroby či zlyhávania orgánov. Prežívanie bez príjmu jedla preto Angus zvládal len vďaka vode, káve, čaju ainým bezkalorickým nápojom, ktoré boli taktiež povolené a vitamínovým doplnkom stravy, pričom bol počas celej doby pôstu dôkladne monitorovaný odborníkmi. Pravidelne mu bola odoberaná krv aj moč a za 382 dní výskumníci nezaznamenali žiadne vážne symptómy toho, že by telo prestávalo spolupracovať, aj keď raz sa vyskytla potreba doplniť do jeho tela draslík a sodík.
Krátko po začatí experimentu Angusovi výrazne klesla aj hladina cukru v krvi až na hodnotu 30 mg/100 ml, ale napriek mohutnému poklesu sa u pacienta neprejavili žiadne symptómy problémov, ba dokonca sa cítil dobre. Počas posledných šiestich mesiacov pôstu sa Angusovi v krvi výrazne zvýšila hodnota vápnika, avšak krátko pred koncom experimentu sa zase sama stabilizovala. Cholesterol sa ustálil pri hodnotách okolo 230 mg/100 ml a stúpol na 370 mg/100 ml až po skončení pôstu. Zaujímavosťou bola aj pravidelnosť alebo respektíve nepravidelnosť vyprázdňovania, pretože v pokročilom štádiu pôstu prešlo medzi jednotlivými Angusovými stolicami 37 až 48 dní.
392-dňový fasting prerušil raňajkami v podobe jedného vajíčka s chlebom a maslom. Po dojedení však povedal: „Bolo to v pohode. Cítim sa trochu plný, ale užil som si to.“
Angus Barbieri teda podstúpil vedecký experiment, ktorý by bol pri dnešných reguláciách a normách pravdepodobne neopakovateľný, ale na svojom vlastnom tele preukázal, že človek je schopný dlhodobo prežívať len vďaka vode a potrebným vitamínom. V období piatich rokov po skončení pôstu Angus zaznamenal nárast hmotnosti len približne o 7 kilogramov a pre reportérov sa začiatkom 70. rokov vyjadril, že sa stále cíti dobre, takže ani totálne hladovanie po dobu 382 dní jeho organizmus nezlomilo. Ak ľudské telo dlhšiu dobu hladuje, ale zároveň prijíma vodu, mikroživiny a má k dispozícii dostatočne veľké množstvo tukových zásob na spaľovanie, dokáže prežiť, no generalizovať to rozhodne nemôžeme.Ak chceš zhodiť hmotnosť ty, tak rozhodne nehladuj 382 dní, ale sleduj si kalorický príjem, buď v deficite, cvič, hýb sa, jedz aspoň 80 % nutrične hodnotných potravín a pôjde to.
