Jednoduchá grafika, ktorá zrazu býva na viac výrobkoch na Slovensku aj v Česku (a samozrejme v zahraničí). O čo ide?
Čo je to nutri-score, resp. potravinový semafor?
Nutri-Score je grafické označenie potravín, ktoré rozdeľuje nutričné skóre do piatich kategórií (A až E) a ku každému písmenku prináleží jedna farba. Tmavo-zelené Áčko je je to najlepšie, čo môžeme kúpiť a zjesť. V teórii.
Cieľom nutri-score je zjednodušiť výber potravín spotrebiteľom. Ukázať, ktoré výrobky by mali viac či menej často konzumovať. Účelom nutri-score nie je len informovať spotrebiteľov, ale aj motivovať výrobcov k produkcii kvalitnejších potravín. Napríklad znížením obsahu cukru a použitím kvalitnejších surovín by sa výrobok mohol vyšvihnúť do lepšej skupiny na tejto škále.
Kde to vzniklo a čo na to rôzne krajiny?
Všetko to oficiálne začalo v roku 2017 vo Francúzsku Potom sa pridalo Španielsko, Belgicko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko či Slovinsko. Sú však krajiny, kde úrady namietajú. Patrí medzi ne Taliansko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Cypus, Rumunsko či dokonca Česko. Talianom sa nepáči, že ich tradičné syry a kvalitné oleje by mali kvôli vysokému podielu tukov negatívne skóre.
Áno. Nevýhodou je, že aj “zdravé” (čítaj nutrične hodnotnejšie) potraviny môžu byť označené písmenkom D, čo môže v niekom vyvolať pocit, že takú potravinu by teda podľa oficiálneho odporúčania mal jesť len veľmi zriedka. Ale kvalitné oleje či losos nie je nič, čo by bolo treba obmedziť, však? Aj napriek tomu (kvôli vysokému obsahu tuku) schytajú písmenko D.
Ako hovorí Jindřich Fialka zo sekcie potravinárstva ministerstva poľnohospodárstva ČR: „Zmyslom nie je rozdeliť potraviny na dobré a zlé, ale skôr rozlíšiť zdravšie potraviny od menej zdravých v piatich stupňoch v jednotlivých skupinách potravín.“ Podľa neho „spotřebitelé rozumějí tomu, jak je nyní systém nastavený. Každá z nich je schopný vypočítat údaje, které se ho týkají, u základních nutrientů.“
Potravinárska komora ČR to vidí takto: „Je to příliš zjednodušující schéma. Skupina lidí by si vybírala jen zelené potraviny, ale to pak znamená nedostatek tuků, vápníku a dalších významných složek potravy.“
Vo Francúzsku sa ukázalo, že 39 % ľudí zmenilo značku pre rovnaký produkt, ktorý nakupovali. 36 % ľudí z kohorentného výskumu povedalo, že radšej si vybrali lepšie hodnotený produkt na nutri-score ako iný produkt z rovnakej kategórie výrobkov.
Na Slovensku a v Česku je teda zatiaľ nutri-score dobrovoľné. Keď už sa ale nejaká firma rozhodne, že ho bude používať, nemôže označovať len tie potraviny, pri ktorých sa im to zrovna hodí, ale všetky. Používať nutri-score odporúča aj Európska komisia a Svetová zdravotnícka organizácia. Komisia EÚ má rozhodnúť, či bude nutri-score povinné, do konca roku 2022.
A kto to akože prepočítava a hodnotí?
Software. Vedci vyvinuli rovnicu, tzv. Rynerovo skóre, ktorá zohľadňuje cenné zložky potravín (bielkoviny, percento ovocia či vláknina), ale aj tie, ktoré by v strave mali byť zastúpené menej (cukry, nasýtené mastné kyseliny, soľ). Čím je Raynerovo skóre nižšie, tým dostáva potravina lepšie hodnotenie v nutri-score.
Spočítavajú sa pozitívne (= -15 bodov, žiaduce) a negatívne (= +40 bodov, nežiaduce, menej výživné) body, spočíta ich a prevedie na písmenkovo-farebný kód A-E, čo je vlastne výsledné nutri-score.
Čo na to výskumy?
Štúdia nám ukazuje, že nutri-score sa ľuďom páči a výživová hodnota potravín v košíku bola o 4.5 % lepšia oproti kontrolnej skupine. A to sme tu mali niečo málo cez 12 000 ľudí z 12 štátov.
Iný výskum naznačuje, že nutri-score stupnica umožnila respondentom lepšie posúdiť zdravotnú nezávadnosť potravín a ponúka potenciál na zvýšenie predaja zdravých výrobkov bez toho, aby ovplyvnila predaje tých nezdravých.
Tu zase skúmali účinnosť nutri-score a súvisiaceho indexu kvality stravy na individuálnej úrovni. Výsledky naznačujú, že nutri-score na balených potravinách/nápojoch v celej Európe by mohlo byť prospešné pre spotrebiteľov a mohlo by pomôcť znížiť výskyt chronických ochorení súvisiacich so stravou prostredníctvom zlepšenia kvality stravy.
Na druhej strane tu máme naratívny review z aktuálneho roku. Hovorí, že dôkazy o tom, že nutri-score systém vedie k zvýšenému nákupu zdravších potravín, sú nedostatočné. Síce tu máme štúdiu, že nutri-score má pozitívny dopad na nákupné správanie, ale kritizuje fakt, že vo výskume boli zaradené iba 4 skupiny produktov. Žiadna štúdia účinnosti nezistila vplyv nutri-score pre kompletný sortiment supermarketu. V tejto analýza sa záverom dodáva, že celkovo sa zdá, že existujú len nepresvedčivé alebo nedostatočné dôkazy na podporu zdravotného účinku systému nutri-score. EÚ nepovolila žiadne zdravotné tvrdenie na základe nedostatočných a obmedzených vedeckých dôkazov. Pred zavedením akéhokoľvek označovania potravín na prednej strane obalu sa odporúča preukázať jeho účinnosť v kompletnom sortimente v reálnom supermarkete. Odporúča sa tiež, aby vedecké zdôvodnenie preveril nezávislý vedecký výbor. V Európe túto úlohu vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.
Môj názor?
Nutri-score je dobrý sluha, zlý pán. Snaží sa uľahčiť výber potravín veľmi jednoduchým, až primitívnym spôsobom. Tmavo-zelené Áčko = áno! Červené E = nekupovať a nejesť (alebo len minimálne)! A úplne takto by to nemalo byť pochopené. Aj keď je označenie farebné, mnohým spotrebiteľom môže navodiť čierno-biele myslenie a finálny výber. Avšak, losos s označením D alebo iné potraviny na pravej strane semaforu nemusia znamenať, že tieto potraviny by si nemal jesť a kupovať, alebo len v minimálnej miere. Kvalitné tuky, syry, losos, to všetko síce nebude tmavo-zelené Áčko, ale pre zdravie sú viac ako prospešné. A to treba pochopiť, nie len slepo hľadieť na semafor.
Ľudia by mali skôr zlepšiť svoju nutričnú gramotnosť a na základe nutričných hodnôt na zadnej strane obalu vyhodnotiť, ako na tom potravina je. Snaha zjednodušiť to a šupnúť označenie na prednú stranu obalu je fajn, ale sú veci, ktoré by bolo lepšie naučiť sa, ako si to zjednodušiť, pričom to nemusí byť taká jednoznačná výhra a až také zjednodušenie.
Obávam sa, že laik začne nakupovať len "zelené" potraviny. A to gramotnosti Slovákov a Čechov asi neprispeje. Možno by bolo lepšie upgradnúť nutričnú tabuľku a farebne zvýrazniť bielkoviny, mononenasýtené tuky, vlákninu a podiel cukru.
Na druhej strane, pre úplných laikov to môže byť aj prínosné. Niektoré dáta z iných krajín ukazujú, že ľudia viac nakupujú potraviny s lepším skóre, a to je pravdepodobne dobrá vec. Ak budeme porovnávať potraviny z rovnakej skupiny, nutri-score nám môže pomôcť určiť, či je dané müsli "zdravšie" alebo nie. K tomu stačí vedieť, že nutri-score nie je svätý grál a aj zdraviu prospešné potraviny môžu byť označené písmenom D a máme tu veľmi peknú pomôcku pri výbere potravín a lepšej skladbe jedálnička. Ale to by musel vedieť každý človek a obávam sa, že nie všetci pochopia podstatu nutri-score.
Aký máš názor na nutri-score ty?
Ďalšie použité referencie:
http://www.szu.cz/tema/bezpecnost-potravin/co-je-nutri-score-a-jak-se-pouziva
https://qualitysl.cz/novinka-nutri-score--1
https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/325207/php-3-4-712-725-eng.pdf
https://www.foodnavigator.com/Article/2021/03/05/Is-Nutri-Score-working-in-France-The-results-are-in
