Podceňované techniky, ktoré ti pomôžu efektívnejšie cvičiť, ale aj podporiť celkové zdravie

​​Cvičenie predstavuje pre naše telo námahu a dostáva organizmus do stresu. Dnes už asi každý vie, že k dobrému tréningu patrí aj odpočinok, ktorý je pre športový výkon rozhodujúci. V kontexte oddychu si však väčšina z nás predstaví oddych len od fyzickej námahy pri tréningu, no v odborných článkoch sa v poslednej dobe stále viac upozorňuje aj na aspekt psychickej únavy.

Výskumy v rámci športovej psychológie preukázali, že široká škála stresorov súvisiacich so športom súvisí s prežívaním úzkosti práve mimo tréningov, teda v čase dní oddychu. Totiž zotavenie sa z fyzickej námahy nezaručuje zotavenie sa aj po psychickej stránke.

Psychická únava

Tú by sme mohli chápať ako výsledok náročnej kognitívnej aktivity. Nedostatočné zotavenie sa z takejto psychickej únavy prispieva k nástupu „overtraining syndrome“ -  syndrómu pretrénovania, ktorý sa prejavuje únavou, poklesom výkonnosti a poruchami nálady. Rovnako môže nedostatočné zotavenie viesť k syndrómu vyhorenia, môže prispieť k zhoršeniu pozornosti, vnímania, rýchlosti a presnosti reakcií na podnety a k zhoršeniu vizuo-priestorovej orientácie. K fyzickému odpočinku je teda dôležité zaradiť aj mentálny oddych.

Mentálne zotavenie, imaginácia či mentálny odstup

Mentálne zotavenie má za úlohu obnoviť zdravé fungovanie kognitívnych procesov, napríklad pozornosti, a zachovať tak duševnú rovnováhu. Výsledky z jednej štúdie ukazujú, že profesionálni športovci síce poznajú stratégie mentálneho oddychu, no nezaraďujú ich do svojho plánu dostatočne. Takými stratégiami mentálneho oddychu môžu byť napríklad dýchacie techniky, ktoré vedú k zníženiu pocitu stresu a úzkosti a mali pozitívny vplyv na výkon a náladu.

Ďalšou stratégiou je imaginácia. Ide o techniku, počas ktorej si vytvárame realitu bez prítomnosti skutočných podnetov, čo má za následok zlepšenie koncentrácie, zvýšenie sebadôvery a motivácie a zmiernenie úzkosti.

Avšak za ústrednú stratégiu mentálneho oddychu sa považuje tzv. mentálny odstup. Ide o zámerné zastavenie myšlienok na stresujúce faktory, keď sa fyzicky nachádzame mimo nich. Pri cvičení to môžeme chápať ako schopnosť prestať myslieť na problémy súvisiace s tréningom, celkovo znížiť akékoľvek namáhavé myslenie a zvýšiť rozmanitosť činností a sociálnych aktivít. Základným predpokladom totiž je, že neustále premýšľanie o určitej prekážke, neúspechu alebo vyvíjanie tlaku na samého seba, ktorý nás núti prehodnocovať, či pre stanovený cieľ robíme dosť, v nás zvyšuje prežívanie úzkosti, čo môže následne viesť k zníženiu motivácie a chute sa ďalej športu venovať. To je aj logické. Vydržíme dlhšie pri aktivite, ktorá nás baví a nie pri niečom, čo nás neustále stresuje a dostáva do psychickej nepohody. Výsledky jedného výskumu napríklad ukazujú, že v porovnaní so športovcami, ktorí sa cítili vyčerpaní, si tí mentálne oddýchnutí viac vážia šport, ktorý vykonávajú, viac si ho užívajú, následkom čoho sa zvyšuje aj ich motivácia a ochota venovať športu viac úsilia.

V ďalšom výskume bolo napríklad zistené, že mentálny odstup môže mať pozitívny vplyv aj na pamäť. Ak totiž zaťažujeme psychiku negatívnymi myšlienkami, narúša sa proces konsolidácie pamäte, čo je schopnosť organizovať a ukladať informácie a skúsenosti počas dňa do dlhodobej pamäte. Iná štúdia zase hovorí, že zachovanie si psychického odstupu v procese regenerácie významne súvisí so zníženým výskytom zranení a s pocitmi zvýšenej energie.

Ľahko sa to hovorí, ťažšie je to preniesť do reality, pretože ak sa nám niečo dlhodobo nedarí a nemáme kľúč od toho, ako cieľ dosiahnuť, je ťažké sa od toho v čase oddychu odpútať a prestať vytvárať riešenia. To nás však len ďalej stresuje a nedovolí nášmu organizmu si poriadne oddýchnuť.

Riešenie?

Riešením by podľa neho mohlo byť naplánovanie malých krokov k tomu, ako pri ďalšom tréningu postupovať, prípadne čomu skúsim venovať pozornosť, aby som sa k cieľu dostal. Takéto plánovanie akcie dokáže zmierniť tendenciu neustále sa mentálne vracať k neúspechu, čím neustále tvoríme mentálnu aktivitu, ktorá vyvoláva nepríjemné pocity.

Výskum mentálneho oddychu a jeho vplyvu na tréning z psychologického hľadiska je ešte v začiatkoch, no už teraz viaceré články naznačujú, že psychický oddych je spolu s tým fyzickým dôležitým prvkom trénovania. Zatiaľ si ešte budeme musieť na ďalšie výskumy v tejto oblasti počkať, no z doterajších zistení si môžeme odniesť aspoň to, že tak ako potrebuje oddych telo, potrebuje ho aj naša myseľ.