Prečo ti nestačí len jeden chips? Ak si niekedy zjedol celý balík chipsov a o pár minút si zistil, že si stále hladný (a k tomu o 800 kalórií bohatší), nie je to nič záhadné a nie si v tom sám. Veda nám stále viac ukazuje, že problém nie je len v našej vôli, ale aj v samotných potravinách. Niektoré jedlá sú totiž doslova navrhnuté tak, aby sme ich jedli rýchlo, vo veľkých množstvách a s minimálnym pocitom sýtosti. A práve o tom je nový výskum z Japonska, ktorý nadväzuje na už známe zistenia od Hall-a a spol. A na naše články o vysoko-spracovaných potravinách, ktoré by si si mal prelúskať minimálne tak dobre, ako pistácie.
📖 Prečo priberáme tak ľahko? Vysoko a ultra-spracované potraviny a ich vplyv na naše kalórie
📖 Klasifikácia spracovania potravín: Systém NOVA. V čom ti (ne)vie zlepšiť stravovanie?
📖 Tuhšie alebo jemnejšie jedlá a stupeň spracovania potravín. Na čo si dať pozor pri diéte?
Hallov experiment: Kalórie z ničoho
Ešte v roku 2019 publikoval Kevin Hall fascinujúcu štúdiu, kde účastníci jedli buď ultraprocesovanú alebo neultraprocesovanú stravu – všetko ad libitum, teda koľko chcú. A výsledky boli jasné: počas ultraprocesovanej fázy účastníci zjedli priemerne o 500 kcal denne viac, pribrali na váhe aj tuku, kým pri neultraprocesovanej strave schudli.
Zaujímavé je, že Hall sa snažil všetko vyrovnať – kalórie, makrá, dokonca aj vlákninu (aj keď tú musel v ultraprocesovaných verziách rozpustiť do nápojov). Napriek tomu sa účastníci správali ako by práve objavili švédske stoly.
Nová štúdia z Japonska: „Dáme si rýchle raňajky, obed aj večeru“
A teraz prichádza japonská štúdia od Hamano a kol. (1), ktorá robí niečo podobné, len v inom prostredí a s inou kuchyňou. Účastníci boli Japonci s BMI nad 25, ubytovaní v klinickom výskumnom zariadení, kde jedli buď ultraprocesovanú alebo neultraprocesovanú stravu počas jedného týždňa (s dvojtýždňovou pauzou medzi fázami).
Jedlo mohli jesť koľko chceli, ale všetko jedli pod dohľadom (áno, aj stopkami v ruke). Jedlá boli vyvážené z hľadiska kalórií a makier, ale tentokrát sa nematchovali vláknina, hustota energie či sodík – čo ich robí ešte reálnejším obrazom toho, čo sa deje, keď človek prepne na fastfood režim.