Prvú časť článku máme za sebou. Úvod do problematiky (a viac, než to). Teraz sa pustíme do druhej z celkových troch častí tejto série.
Ako stravovanie ovplyvňuje cholesterol?
V nasledujúcej časti našej série sa bližšie pozrieme na to, ako konkrétna zložka stravy (cholesterol, sacharidy či rôzne typy tukov) ovplyvňuje výsledný cholesterol.
Keď uvažujeme o vplyve určitej živiny na telo, musíme sa vždy opýtať: „Aké potraviny a živiny môžu v strave chýbať ak ich nahradíme inými?“ Treba povedať, že aby v rámci jedálničku bola zachovaná energetická rovnováha, je nutné vyradený nutrient nahradiť vždy iným nutrientom (tuky za sacharidy, jednoduché cukry za komplexné sacharidy a podobne). Ak by sme to neurobili, konečný výsledok by mohol byť ovplyvnení tým, že človek bol v kalorickom deficite alebo nadbytku, pretože prijímal o danú živinu menej alebo viac vo svojom jedálničku. Navyše aj náhradný nutrient môže mať svoj vplyv na výsledok.
Preto potrebujeme presne kontrolované štúdie (v metabolických komorách). Tie totiž poskytnú informácie o vplyve konkrétnych zložiek potravy – cholesterol, tuky, sacharidy - bez akejkoľvek substitúcie (nahradenia) na krvné lipidy. Hovorím o tzv. univariačnom účinku danej zložky stravy.
ℹ️ Na to, aby sme zistili, ako konkrétna zložka stravy (napríklad tuky alebo sacharidy) ovplyvňuje cholesterol, potrebujeme presné štúdie, kde sa sleduje len táto zložka bez zmeny iných živín v jedálničku.
🥩 Cholesterol v strave
Cholesterol v strave nemusí byť strašiakom, avšak neznamená to, že nemá absolútne žiadny vplyv na cholesterol v krvi. Cholesterol, ktorý konzumujeme, môže ovplyvniť hladinu cholesterolu v krvi. Pri tomto konštatovaní však musíme zvážiť dva aspekty, a síce:
- rozsah takéhoto účinku
- vzájomné vzťahy s inými potravinovými zložkami modulujúcimi lipidy v krvi.
Samotné zníženie hladiny cholesterolu v krvi v dôsledku zníženia cholesterolu v strave nezohľadňuje rozsah zmien v porovnaní s inými modifikáciami stravy, ktoré majú výrazne väčší vplyv. Napríklad potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov obsahujú zároveň aj vysoké množstvo cholesterolu. Preto ak nahradíme 5% kalórií pochádzajúcich zo saturovaných tukov (SFA) za polynenasýtené tuky (PUFA), bude to viesť k zníženiu cholesterolu v strave. Nahradenie SFA nenasýtenými tukmi MUFA alebo komplexnými sacharidmi by malo viac ako dvojnásobný účinok na zníženie hladiny cholesterolu v krvi, oproti priamemu zníženiu cholesterolu v strave.
Účinok cholesterolu prijímaného zo stravy a jeho vplyv na krvné lipidy preto priamo súvisí s množstvom cholesterolu, ktorý sa konzumuje ako súčasť saturovaných tukov. Konkrétne ide o pomer medzi konzumáciou SFA a PUFA. V súvislosti s nízkym príjmom nasýtených tukov (a vysokým pomerom P:S) je vplyv cholesterolu prijímaného z potravy na krvné lipidy malý. Ak sa však cholesterol konzumuje súbežne s vysokým príjmom nasýtených tukov, existuje aditívny účinok na krvné lipidy s vysokým obsahom cholesterolu v potrave.
Pomer P:S vo svetle dvoch metabolických štúdií 🧑🔬
Info:
Čo je to metabolická štúdia? Štúdie, ktoré sa uskutočňujú v tzv. metabolických komorách, sa považujú za zlatý štandard v oblasti nutričného a metabolického výskumu, pretože eliminujú vonkajšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky. V podstate ide o malé "hotelové" izby vybavené posteľou, umývadlom, WC, počítačom, televízorom a podobne. V týchto štúdiách sú účastníci neustále pod dohľadom, zvyčajne na dlhšiu dobu, aby sa zabezpečila maximálna kontrola nad ich stravou, fyzickou aktivitou a prostredím. Tieto štúdie sa používajú na skúmanie rôznych aspektov metabolizmu, výživy a fyziologických procesov v organizme. Ich hlavnou nevýhodou je však to, že sú nákladné, časovo náročné a kvôli umelému prostrediu nemusia úplne odrážať reálne podmienky, v ktorých ľudia bežne žijú. Príkladom takýchto štúdií môžu byť výskumy vykonávané v Metabolic Research Unit Maastricht (MRUM).
Prvá štúdia:
- diéta s nízkym obsahom cholesterolu a vysokým obsahom nasýtených tukov (SFA)
- diéta s nízkym obsahom cholesterolu a vysokým obsahom polynenasýtených tukov (PUFA)
- diéta s vysokým obsahom cholesterolu a vysokým obsahom nasýtených tukov (SFA)
- diéta s vysokým obsahom cholesterolu a vysokým obsahom polynenasýtených tukov (PUFA
Skúmané podmienky sa teda líšili v pomere polynenasýtených a nasýtených tukov (spomínané ratio P:S), pričom v základe obsahovali 300 mg cholesterolu z potravy. Diéty s vysokým obsahom cholesterolu obsahovali 750 mg alebo 1 500 mg cholesterolu z potravy denne. Zistilo sa, že pri diétach s nízkym obsahom PUFA a vysokým obsahom SFA (t. j. s najnižším pomerom P:S) obe hladiny pridaného cholesterolu z potravy významne zvýšili low-density lipoprotein cholesterol (LDL-C) v krvi. Naopak, v skupinách s vysokým PUFA/nízkym SFA nemalo pridanie až 1500 mg cholesterolu z potravy žiadny významný vplyv na krvné lipidy.
Druhá štúdia, kontrolovaná intervencia, skúmala, či existuje aditívny účinok cholesterolu prijímaného z potravy na krvné lipidy v kontexte diéty s vysokým obsahom SFA (60 g/d) alebo PUFA. V diétach s vysokým obsahom cholesterolu išlo o 630 mg/deň. Diéta s vysokým obsahom cholesterolu a vysokým obsahom SFA významne zvýšila celkový cholesterol zo 164 mg/dl (4,2 mmol/l) na 193 mg/dl (5,0 mmol/l) počas šiestich týždňov. Zvýšila sa aj hodnota LDL-C o 25,4 mg/dl (0,65 mmol/l), čo opäť zdôraznilo priamy súvis medzi cholesterolom v strave a nasýtenými tukmi.
ℹ️ Tieto štúdie jednoducho zdôrazňujú priamy súvis medzi cholesterolom v strave a nasýtenými tukmi.
🥓 Saturované tuky (SFA)
Jednorozmerná analýza SFA v štúdiách v metabolických komorách (t. j. kde sa vplyv SFA na krvné lipidy hodnotí izolovane) ukazuje, že SFA majú najvýznamnejší účinok na zvýšenie hladiny lipidov v krvi v rámci týchto štúdií.
Najznámejší nepriaznivý účinok na krvné tuky sa vyskytuje z príjmu nasýteného živočíšneho tuku. Izokalorické nahradenie 5% energie pochádzajúcich zo SFA za PUFA vedie k najväčšiemu zníženiu. SFA je najvýznamnejším prispievateľom do prediktívnych rovníc vplyvu potravy na krvné lipidy v strave a najsilnejším prediktorom zvýšených hladín krvných lipidov. Rozsah tohto účinku, pozitívne alebo negatívne, bude sprostredkovaný nahradením inými zložkami potravy, najmä PUFA.
Ak niekto chce kritizovať tzv. lipidovú hypotézu (vedeckú teóriu o príčinnom vzťahu medzi vysokými hladinami cholesterolu v krvi, aterosklerózou a srdcovými chorobami), je dôležité poukázať na to, že už prvé metabolické štúdie preukázali dva fakty:
- účinky rôznych tukov na zvýšenie lipidov boli do značnej miery nezávislé od cholesterolu v strave
- pomer P:S bol základným determinantom vplyvu zloženia tuku na krvné lipidy
Prvé štúdie však ukázali aj to, že nie všetky zdroje tukov mali rovnaký vplyv na krvné lipidy, dokonca aj v rámci rovnakého podtypu tukov. Zistilo sa, že rôzne potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov, ako je kokosové a kravské mlieko, tiež zvyšujú hladinu lipidov v krvi, no v rôznom rozsahu. Súčasná literatúra naznačuje, že vplyv mliečneho tuku na krvné lipidy nie je jednoznačný, pokiaľ pochádza zo zdrojov plnotučného mlieka. Niekoľko štúdií zistilo, že pri rovnakej hladine nasýteného tuku bude mať maslo výraznejší negatívny účinok na krvné lipidy ako syr. Napríklad v tejto štúdii Palmový olej, vrátane kyseliny palmitovej, zvýšil hladiny LDL-C o 9 mg/dl v porovnaní s inými rastlinnými olejmi. Takže nielen SFA pochádzajúce zo živočíšnych produktov môžu byť problematické.
Zrejme to súvisí so stupňom dĺžky "odd-chain length" (najmä C15: 0 a C17: 0) a prítomnosťou „membrány mliečnych tukových guľôčok“, ktorá môže mať ochranné účinky prostredníctvom znižovania syntézy cholesterolu v pečeni. Najväčšie účinky na zvýšenie lipidov sa pozorujú pri párnom reťazci nasýtených mastných kyselín C12:0, C14:0 a C16:0 (kyselina laurová, myristová, palmitová), pričom C18:0 (kyselina stearová)) má menší až neutrálny vplyv.
ℹ️ Podľa MUDr. Borisa Bajera, PhD., sú najviac aterogénne práve tri uvedené mastné kyseliny (myristová > laurová > palmitová), pričom ich kombinácia, napríklad v kokosovom oleji, ktorý má preto najvyšší aterogénny index, predstavuje najväčší problém.
🥑 Mononenasýtené tuky (MUFA)
Účinky mononenasýtených mastných kyselín (MUFA) bolo historicky ťažšie úplne objasniť v dôsledku mnohých štúdií používajúcich všeobecné porovnávacie látky, t. j. „živočíšny“ verzus „rastlinný“ tuk, pričom MUFA v skutočnosti existujú v oboch zdrojoch. Napríklad v 100g (nie tučného) bravčového karé obsahuje okolo 2-3g SFA a 2-3g MUFA.
Meta-analýza 248 štúdií (vykonaných v rámci metabolických komôr) nedokázala nájsť koreláciu medzi MUFA a SFA alebo PUFA, a nezistila žiadny nezávislý účinok MUFA na krvné lipidy. Obdobne tomu bolo v štúdií od Clark et al. meta-analýza 395 štúdií. Viacrozmerná analýza modelujúca účinky izokalorickej náhrady 5 % energie zo SFA však ukázala zvýšenie cholesterolu lipoproteínov s vysokou hustotou (HDL-C) a malé zníženie celkového cholesterolu (TC).
ℹ️ Údaje z kontrolovaných štúdií naznačujú, že primárny účinok MUFA je vo zvýšení alebo zachovaní hladín HDL-C s miernym účinkom na zníženie LDL.
Mensink a kol. preukázali mierny účinok na zníženie LDL pri porovnaní MUFA a sacharidov a Clarkova metaanalýza preukázala zase mierne zníženie celkového cholesterolu, keď MUFA nahradili SFA. Problémom, ktorý môže maskovať pozitívne účinky MUFA, môže byť v použití pomeru TC:HDL ako sledovaného parametru. MUFA zvyšuje HDL-C vo väčšej miere ako PUFA, ale PUFA zase znižuje LDL-C vo väčšej miere ako MUFA. Účinok na celkový pomer TC:HDL, keď sú nasýtené tuky nahradené buď za MUFA alebo PUFA, je teda porovnateľný. Avšak zatiaľ čo Mensink et al. metaanalýza bola založená na ich analýze okolo pomeru TC:HDL (ako citlivejšieho prediktora rizika), novšia analýza, najmä z Emerging Risk Factors Collaboration, zistila, že pomer TC:HDL neponúka žiadny lepší marker pre určenie rizika KVO.
Priaznivý účinok MUFA špecificky na krvné lipidy môže byť otázkou veľkosti zvýšenia oproti SFA. Metaanalýza štúdií od Cao et al. porovnávali diéty so stredným a nízkym obsahom tuku, kde bol rozdiel v celkovom obsahu tuku v rámci zvyšujúcej sa zložky MUFA (23,6 % vs. 11,4 %), zatiaľ čo SFA a PUFA boli relatívne konštantné. V porovnaní s diétami s nižším obsahom tuku (t. j. s nižším obsahom MUFA) viedol vyšší príjem MUFA k priemernému zvýšeniu HDL o 2,28 mg/dl (0,05 mmol/l). Triglyceridy boli tiež významne znížené.
🌱 Polynenasýtené tuky (PUFA)
Množstvo dôkazov (vrátane izolovaných účinkov PUFA na krvné lipidy a izokalorického nahradenia energie zo SFA pomocou PUFA) jednoznačne dokazuje, že PUFA majú najväčší vplyv na zníženie LDL-cholesterolu, triglyceridov a celkových krvných lipidových profilov.
Dôležitým faktorom v tomto smere je už spomínaný pomer polynenasýtených a nasýtených tukov ("P:S pomer"). Ten bol stanovený z metabolických štúdií vykonaných ešte v 50-tych rokoch minulého storočia, ktoré demonštrovali najväčší rozsah zníženia krvných lipidov pri znížení príjmu SFA a súčasným zvýšením PUFA. Štúdie od Kinsella a kol. a Ahrens a kol. preukázali, že striedanie období nahrádzania živočíšneho tuku za rastlinný viedlo k významnému zvýšeniu respektíve zníženiu krvných lipidov. Ďalšie kontrolované štúdie od Keysa a kol. potom v rámci manipulácie zloženia tuku v strave v rozmedzí od 9 do 44 % vytvorili „kľúčovú rovnicu“ na základe zistení, že SFA zvýšili krvné lipidy dvojnásobne, pričom PUFA ich rovnako tak znížili. Preto je aj dnes pomer P:S primárnym determinantom hladín krvných lipidov u ľudí.
______________________
Ku kritike práce Ancel Keys Sa bližšie vyjadruje dokument pod názvom biela kniha. Poukazuje na kritiku a nepresné informácie o štúdii, ktoré sa šíria v populárnych médiách a na internete. Zdôrazňuje, že štúdia Siedmich krajín má svoje limity, ale stále poskytuje cenné poznatky o prevencii srdcových chorôb. Tu sú stručne zhrnuté štyri najčastejšie kritiky, ktoré podáva do kontextu:
Výber krajín bol založený na želanom výsledku.
Kritici tvrdia, že Keys a jeho tím vyberali iba krajiny, o ktorých si mysleli, že potvrdia ich teóriu. Autori bielej knihy argumentujú, že hoci je pravda, že výber kohort nebol náhodný, bol založený na praktických aspektoch a variabilite stravovania. Tvrdenia, že výskumníci si vyberali miesta, kde už poznali výsledky, sú na základe preskúmania primárnych zdrojov, relevantných časových osí a priameho dotazovania výskumníkov jednoznačne nepravdivé.
Francúzsko bolo zámerne vylúčené zo štúdie.
Francúzsko, ktoré malo v tom čase obzvlášť nekvalitné údaje o stravovaní, nebolo zo štúdie vylúčené. Francúzsky zástupca bol prítomný počas pilotnej štúdie v Nicotere v Taliansku, no výskumníci z Francúzska sa nakoniec rozhodli nezúčastniť. Kritici tvrdia, že Francúzsko bolo vylúčené skrz "francúzsky paradox" - pre naratív, že Francúzi konzumujú stravu s vysokým obsahom nasýtených tukov, no majú nízku mieru srdcových chorôb. Takýto naratív je anachronizmom, pretože informácie a asociácie, ktoré sa dnes používajú s poukazom na zaujatosť, v čase navrhovania a realizácie výskumu jednoducho neboli k dispozícií.
Údaje o stravovaní v Grécku zozbierané počas pôstu skreslili výsledky. Niektorí kritici sa domnievajú, že príjem živín, najmä v Grécku, bol nepresný, pretože stravovacie prieskumy sa uskutočňovali počas pôstu. Autori v bielej knihe však argumentujú, že údaje o stravovaní boli počas pôstu zhromažďované zámerne. Aby sa zohľadnila dôležitá sezónna variácia pri príjme potravy. Výskumníci, ktorí publikovali priemerný príjem za každé obdobie prieskumu v tabuľkách stravovania, zistili, že v dvoch gréckych kohortách neboli žiadne významné rozdiely v príjme makroživín ani celkovej energie počas pôstu v porovnaní s inými obdobiami. Zistenia o stravovaní v Grécku boli v súlade aj s nezávislou štúdiou o stravovaní dokončenou na Kréte v roku 1948 a publikovanou v roku 1953.
Cukor nebol braný do úvahy ako možný faktor prispievajúci k ischemickej chorobe srdca. Kritici tvrdia, že v analýze sa primerane nezohľadnil príjem cukru. Niektorí tiež naznačujú, že neskoršia opätovná analýza údajov zistila, že cukor bol viac korelovaný s ischemickou chorobou srdca ako nasýtené tuky. Autori bielej knihy argumentujú, že v multivariačnej analýze bol cukor upravený, rovnako ako nasýtené tuky. Opätovná analýza z roku 1999 nevyvrátila zistenia publikácie SCS z roku 1980; v skutočnosti zistenia zostali konzistentné.
______________________
Štúdie, ktoré následne spochybňovali priaznivý účinok PUFA v provonaní so SFA, najmä Sydney Diet-Heart Study, sú takpovediac diskvalifikované. V nej sú totiž zahrnuté intervencie založené na PUFA, ktoré však obsahovali hydrogenované trans-PUFA, následkom čoho boli zistené nepriaznivé účinky na krvné lipidy a riziko srdcovo cievnych ochorení. Margaríny s dobrou dávkou transtukov nikomu nikdy neprospeli.
Zo štúdie:
V tejto kohorte nahradenie nasýtených tukov kyselinou linolovou (omega 6) v potrave zvýšilo mieru úmrtnosti zo všetkých príčin, koronárnych srdcových chorôb aj kardiovaskulárnych chorôb. Aktualizovaná metaanalýza intervenčných štúdií s kyselinou linolovou nepreukázala teda žiadny kardiovaskulárny prínos. Tieto zistenia by mohli mať dôležité dôsledky pre celosvetové stravovacie odporúčania nahradiť omega 6 kyselinu linolovú alebo polynenasýtené tuky vo všeobecnosti za nasýtené tuky.
A prečo sú trans-PUFA problémom? V 50-tych rokoch sa totiž zistilo, že proces priemyselnej hydrogenácie zmenil chemické zloženie PUFA z cis na trans konfiguráciu, čím sa vytvorili transmastné kyseliny (TFA). Tiež sa zistilo, že TFA zvyšujú sérové lipidy dokonca aj vo vyššej miere ako SFA.
Ak by ťa zaujímalo:
Množstvo štúdií v 60-tych až 70-tych rokoch 20. storočia údajne zistilo negatívny vplyv omega-6 PUFA na srdcové choroby. Prvá, Sydney Diet-Heart Study, bola malá RCT, v ktorej bola intervenčnej skupine poskytnutá margarínová nátierka(PUFA), ktorá nahradila SFA; v intervenčnej skupine došlo k významnému zvýšeniu úmrtnosti na KVO. Margarín v intervencii však obsahoval vysoké hladiny transmastných kyselín (TFA), o ktorých dnes vieme, že majú výrazný negatívny vplyv na zdravie, a to do takej miery, že boli z veľkej časti odstránené z ponuky potravín. V tom čase však potraviny označené ako „s vysokým obsahom omega-6“ často obsahovali vysoké hladiny TFA.
V meta-analýze kontrolovaných štúdií od Mozaffarian a kol. sa preukázalo, že izokalorická náhrada 5 % energie SFA za 5 % energie z PUFA znížila LDL-cholesterol o 10 mg/dl (0,25 mmol/l) a TC v priemere o 29 mg/dl (0,75 mmol) /L ). To zodpovedá 12 % rizika ochorenia srdca na každé zníženie TC o 18 mg/dl (0,46 mmol/l).
Nahradenie SFA za PUFA má preukázaný konzistentný ochranný účinok pri KVO. V metaanalýze, ktorá nepreukázala žiadny prínos v rámci zahrnutých RCT, kde bol príjem PUFA zvýšený a SFA znížený, najdlhšia štúdia trvala 8 rokov a väčšina z nich bola medzi 2-5 rokmi. Zdôvodnením prečo v rámci týchto RCT pri štúdiu niečoho ako KVO môže byť jednoducho nedostatok zachytenia rizika celoživotnej expozície. Ateroskleróza/CVD nie je niečo, čo sa rýchlo rozvíja; vyvíja sa počas celého života. Navyše väčšina z týchto štúdií bola vykonaná na ľuďoch, ktorí už trpeli srdcovým ochorením. Tieto údaje teda pravdepodobne znamenajú, že medzi ľuďmi, ktorí už majú poškodený cievny systém, sa zdá, že nahradenie SFA za PUFA z krátkodobého hľadiska veľa neurobí. Väčšina ľudí v týchto štúdiách má 60 rokov alebo viac a sú sledovaní približne 5 rokov po intervencii v kontexte toho, že 5 rokov predstavuje menej ako 10 % ich života a ich riziko závisí od ich celoživotnej expozície. Tu máme odpoveď. Hoci sú randomizované kontrolované štúdie zlatým štandardom vo výskume, nemôžeme zanedbať ich časové obmedzenia v tomto smere.
Aj pri bližšom pohľade na omega 6 (PUFA), o ktorých mnohí tvrdia, že oxidujú a sú nezdravé, existuje ochranný účinok pri ich nahradení SFA. V tejto kohortovej štúdii mali pacienti s vyššími hladinami omega 6 v krvi o 50 % nižšie riziko výskytu CVD počas 35-ročného sledovania. Existuje množstvo dôkazov, ktoré naznačujú, že nahradenie SFA za PUFA môže znížiť kardiovaskulárne príhody, a len niekoľko štúdií poukazuje na to, že nemusia mať ochranný efekt. Avšak žiadne "tvrdé dáta" nepreukazujú, že PUFA (v cis forme, teda nehydrogenované) zvyšujú riziko kardiovaskulárnych príhod.
ℹ️ Výskumy ukazujú, že nahradenie nasýtených tukov (SFA) polynenasýtenými tukmi (PUFA) znižuje LDL cholesterol, celkový cholesterol a teda riziko srdcovo-cievnych ochorení. Tento efekt je pozorovateľnejší pri dlhodobom sledovaní, pretože ateroskleróza sa vyvíja počas celého života. Krátkodobé štúdie na starších pacientoch alebo na tých, ktorí už trpia takýmto ochorením, nemusia zachytiť plný ochranný potenciál PUFA. Avšak žiadne dôkazy nesvedčia o tom, že by PUFA (v cis forme, teda nehydrogenované) zvyšovali riziko srdcovo-cievnych príhod.
🍚 Sacharidy
Podobne ako v prípade tukov, účinok sacharidov na krvné lipidy závisí od ich typu a zdroja. Sacharidy majú vo všeobecnosti neutrálny vplyv na krvné lipidy, v porovnaní s výhodami vyplývajúcimi z nahradenia nasýtených tukov za nenasýtené. Vláknina má však najlepšie preukázaný účinok spomedzi sacharidov na moduláciu krvných lipidov. Rozpustná vláknina a beta-glukány, vykazujú najväčší účinok pri znižovaní lipidov, s priemerným znížením LDL-C o 3-5% a v rozsahu zníženia o 4-17% pri príjme 5-17,5g vlákniny denne. Je potrebné poznamenať, že veľkosť účinku sa líši v závislosti od typu vlákniny a dávky, celkovo však existuje lineárny vzťah medzi úrovňou ich príjmu a veľkosťou zníženia LDL-C.
Betaglukány sú polysacharidy. Konkrétne ide o zložené sacharidy, ktoré sú tvorené molekulami glukózy spojenými špecifickými väzbami. Nachádzajú sa v rôznych zdrojoch - napríklad v hubách, kvasniciach, ovse, jačmeni a niektorých druhoch morských rias. Existujú rôzne typy betaglukánov, pričom najznámejšie sú tie z ovsa a jačmeňa (β-1,3 a β-1,4), ktoré majú preukázané účinky na zníženie hladiny cholesterolu. Druhý typ betaglukánov sa nachádza v hubách a kvasinkách (β-1,3 a β-1,6), tie sú zase známe svojimi imunomodulačnými vlastnosťami. Napríklad príjem 3 g/deň ovsených beta-glukánov ukázala priemerné zníženie LDL-C o 12,2 % po štyroch týždňoch a o 15,1 % po ôsmich týždňoch. Ďalšia štúdia zdôraznila, že beta-glukány z ovsa a jačmeňa môžu znižovať cholesterol zvýšením vylučovania žlčových kyselín a zmenou metabolizmu cholesterolu v pečeni, čo potvrdzuje 5–17 % zníženie LDL-C v závislosti od úrovne príjmu (Ciecierska et al., 2019).
„Komplexné sacharidy“ v širšom ponímaní boli skúmané v meta-analýze od Clarka et al. Zistilo sa, že izokalorická substitúcia 10 % energie pochádzajúcich zo SFA a ich nahradenie komplexnými sacharidmi viedlo k 20,07 mg/dl (0,52 mmol/l) zníženiu krvných lipidov. Avšak treba poukázať aj na to, že rozsah zníženia lipidov z rovnakej izokalorickej náhrady SFA nenasýteným tukom (MUFA + PUFA) je trikrát väčšie ako substitúcia komplexnými sacharidmi.§
Bežným účinkom diét s vysokým obsahom sacharidov je zvýšenie hladín triglyceridov (TG), v porovnaní s účinkami iných tukov v strave. Toto je často nesprávne chápané ako nepriaznivý účinok. V kontexte diét s vysokým obsahom sacharidov, a vlákniny, ktorá znižuje koncentrácie LDL-C, je nesprávna interpretácia. Vysoké TG (176 až 880 mg/dl) sú problémom v kontexte súčasne vysokého LDL-C, pretože aterogénna záťaž pozostáva z cholesterolu v LDL, lipoproteínov s veľmi nízkou hustotou (VLDL), lipoproteínov so strednou hustotou (IDL) a zvyškov chylomikrónu (CM). Dôkazy z familiárnej chylomikronémie však naznačujú, že samotné vysoké TG v kontexte nízkeho LDL-C nie sú samy osebe aterogénne, pretože cholesterol je primárne transportovaný v CM a veľkých VLDL. Tieto lipoproteíny sú príliš veľké na to, aby prenikli vrstvou bunky na vnútornú arteriálnu stenu. Naopak, v prípade nízkych TG (<176 mg/dl), v kontexte zvýšeného LDL-C, je primárnym aterogénnym lipoproteínom LDL-C. Preto časté tvrdenie z carnivore komunity o tom, že „vysoké LDL-C a zároveň nízke TG“ nie sú problémom, je zavádzajúce.
Príjem pridaných/voľných cukrov môže mať škodlivý vplyv na krvné lipidy, a to vedie k tomu, čo sa nazýva „aterogénny lipoproteínový fenotyp“ - vysoká hladina LDL-C v krvi, nízka hladina HDL-C, vysoká hladina cirkulujúcich triglyceridov (TG) a prestavba LDL na malé, husté lipoproteínové subčastice. K tomu môže dôjsť prostredníctvom zvýšenia syntézy TG v pečeni z de novo lipogenézy, čo vedie k nadprodukcii VLDL, a inzulínovej rezistencii v pečeni a spôsobuje cyklus zvýšených cirkulujúcich lipidov a zhoršené odbúravanie. Štúdie preukázali výrazne nepriaznivé účinky na krvné lipidy z voľných cukrov. Zatiaľ čo mnohé z týchto štúdií sú mechanistické a používajú dávky, ktoré neodrážajú obvyklý príjem, Livesey a Taylor preukázali, že 50 g monosacharidovej fruktózy môže mať nepriaznivé účinky na krvné lipidy v postprandiálnom stave. V tomto bode však väčšina dôkazov naznačuje nepriamy účinok pridaných cukrov na krvné lipidy, sprostredkovaný prebytkom energie, ktorý vedie k zvýšeniu viscerálnej adipozity a akumulácie tuku v pečeni. Jednoducho povedané, ak jeme viac kalórií ako potrebujeme a tieto kalórie sú aj z voľných cukrov, je to problém.
ℹ️ Účinok sacharidov na krvné lipidy závisí od ich typu a zdroja – vláknina, najmä rozpustná (napr. beta-glukány z ovsa a jačmeňa), preukázateľne znižuje hladiny LDL-C, zatiaľ čo jednoduché cukry v kontexte kalorického prebytku môžu viesť k nepriaznivému lipidovému profilu so zvýšením triglyceridov a malých hustých LDL častíc. Celkovo sú komplexné sacharidy síce menej účinné pri znižovaní LDL-C než nahradenie nasýtených tukov nenasýtenými, ale ich príjem môže byť prospešný v kombinácii s vysokým obsahom vlákniny.
Celkové zhrnutie 🔁
1️⃣ Nahradenie saturovaných tukov (SFA) za nenasýtené tuky vedie k zlepšeniu profilu krvných lipidov.
2️⃣ MUFA (mononenasýtené tuky) zvyšujú alebo zachovávajú hladiny HDL.
3️⃣ PUFA (polynenasýtené tuky) účinne znižujú hladinu LDL.
4️⃣ MUFA aj PUFA znižujú hladinu triglyceridov (TG), pričom PUFA vykazujú v tomto smere vyššiu účinnosť.
5️⃣ Vysoký príjem vlákniny zo zdrojov komplexných sacharidov má presvedčivé priaznivé účinky na krvné lipidy. Naopak, jednoduché pridané cukry majú škodlivé účinky, najmä v podobe zvýšeného tuku v pečeni (hepatický tuk), čo vedie k metabolickým a kardiovaskulárnym rizikám.
5️⃣ Pre zlepšenie profilu krvných lipidov a celkového kardiovaskulárneho a metabolického zdravia sa odporúča nasledovné:
- Diéta s nízkym obsahom saturovaných tukov (SFA)
- Tuky v strave by mali pochádzať predovšetkým z nenasýtených tukov (MUFA a PUFA). Strava by mala obsahovať vysoký obsah vlákniny z komplexných zdrojov sacharidov (napr. celozrnné produkty, ovocie, zelenina).
- Minimálny príjem voľných a predovšetkým pridaných cukrov, aby sa predišlo zvýšeniu hladín triglyceridov a nahromadeniu pečeňového tuku.
Vidíme sa pri tretej časti, a ak ti ušla tá prvá, ťukni sem.
