O intermittent fastingu (prerušovaný pôst, známa skratka IF) sme mali webinár, kde sme pokryli športovcov, bežných ľudí, tých, čo kalórie počítajú aj nepočítajú, mrkli sme na dôkazy a prax v rámci chudnutia tuku, hormónov, naberania svalov a kadečo ďalšie. Dnes sa mrkneme sa špecifickú oblasť, a tou je potenciálna, mnohými propagovaná kontrola apetítu, respektívne zlepšenie kontroly hladu.
Prerušovaný pôst sa považuje za jednoduchšiu alternatívu tradičných “diét”, najmä preto, že sa zameriava na to, kedy a koľko jesť. Táto jednoduchosť môže zmierniť neustálu mentálnu gymnastiku pri počítaní kalórií alebo skúmaní výberu potravín a namiesto toho sa spolieha na jednoduchý plán stravovania. Mnohí tiež zistili, že pôst môže pomôcť presmerovať pozornosť od jedla počas obdobia pôstu a tým, že umožňuje väčšie množstvo jedla, poskytuje uspokojenie počas obdobia jedenia alebo feedingu, ak to poviem typicky “íefkovo”.
Táto štruktúra môže zohrávať úlohu aj pri kontrole chuti do jedla. Niektoré výskumy naznačujú, že prerušovaný pôst by mohol prirodzene znížiť pocit hladu, čo by jednotlivcom pomohlo schudnúť bez príliš obmedzujúcich stravovacích plánov. Dnes mrkneme na meta-analýzu (1), ktorá dala dokopy všetky dáta, čo máme a môžeme si tak povedať viac.
Poznatky z nedávnej meta-analýzy
Výskumníci analyzovali RCT štúdie zahŕňajúce striedavý denný pôst, diétu 5:2 a stravovanie s časovým obmedzením, pričom sa zamerali na merania chuti do jedla, ako je hlad, plnosť a perspektívna spotreba potravín. Preskúmali aj sekundárne výsledky, ako je telesná hmotnosť, príjem energie, fyzická aktivita a miera dodržiavania stravy. Po preskúmaní literatúry tím analyzoval údaje z 31 správ, ktoré zahŕňali 17 štúdií. Zistili nasledovné:
