Bezlepková diéta je čosi, z čoho sa teší len veľmi málo novo-diagnostikovaných celiatikov. Predsa však nejakým zvláštnym spôsobom naberá na popularite u ľudí, ktorí celiakiu vôbec nemajú. Časť populácie drží bezlepkovú diétu, lebo musí.
Rátame sem okrem celiatikov aj ľudí s alergiou na pšenicu (aj keď u nich sa nedodržiava bezlepková diéta v tom pravom slova zmysle) a ľudí s niečím, čo sa nazýva neceliatická gluténová senzitivita (NCGS). Ide o stav, kedy človek nemá celiakiu, ale po vylúčení lepku sa mu zlepšia až úplne vymiznú príznaky. Na NCGS je zvláštne to, že niektorí lekári stále popierajú, že by vôbec existovala, naopak strašne veľa ľudí si myslí, že ju má.
Tento trend nabiehania na bezlepkovú diétu sa v porovnaní s bežnou populáciou zvykne vystupňovať medzi športovcami, ktorí predsa len spravidla riešia svoju životosprávu o niečo viac. V prieskume, ktorý sa uskutočnil v roku 2014, z necelej tisícky športovcov, ktorí nemajú celiakiu, odpovedalo viac ako 40 %, že zo stravy vylučuje lepok (nejednalo sa však iba o tých, ktorí dodržiavajú prísnu bezlepkovú diétu, ale aj o tých, čo lepok z jedálnička vylučujú aspoň na 50 %). Väčšina respondentov si pritom sama diagnostikovala NCGS.
Prečo by sme mali vidieť problém v tom, že niekto začne z vlastného presvedčenia dodržiavať bezlepkovú diétu a má sa vďaka tomu lepšie? Nuž, prečo? Pokiaľ už za sebou máme diagnostické testy a celiakia nám bola vylúčená, tak sa maximálne vystavujeme riziku, že bezlepkovou diétou neriešime skutočnú príčinu tráviacich ťažkostí. Ak sme však ešte v súvislosti s našimi problémami nenavštívil lekára a neboli nám urobené vyšetrenia na celiakiu, mali by sme to urobiť skôr, než sa rozhodneme prejsť na stravu s vylúčením lepku, pretože potom je už diagnostika značne sťažená. Nie sú to však iba problémy s trávením, ktoré ľudí privádzajú k bezlepkovej diéte. Niektorí ju využívajú na to, aby zhodili nejaké tie kilá, niekto si ju nasadí pre zníženie pocitu únavy, niekto zasa na skvalitnenie pleti a niekde sa dokonca využíva v liečbe autizmu. Je však potrebné uvedomiť si, že bezdôvodným dodržiavaním bezlepkovej diéty sa vystavujeme rizikám niektorých nutričných deficitov, a to najmä vtedy, keď je bezlepkový režim kombinovaný aj s celkovým obmedzovaním sacharidov. Tie sú pre nás najmä v celozrnnej podobe hlavným zdrojom vlákniny, vitamínov skupiny B, vrátane kyseliny listovej, nehovoriac o tom, aké dôležité sú v strave športovcov. A aj keď je dnes k dispozícii množstvo zaujímavých a nutrične bohatých bezlepkových múk (pohánková, mandľová, tapioková...), pričom aj ich dostupnosť sa stále zlepšuje, asi každý celiatik nám dá za pravdu, že stanovenie diagnózy im život značne skomplikovalo. Pre nich to totiž nie je žiadny módny výstrelok, experimentálna fáza alebo metóda pokus-omyl. Toto je ich realita. Do konca života.
Keď tu teraz pred monitorom sedíš ako puk a rozmýšľaš nad tým, čo zdravého človeka privedie k tomu, aby dobrovoľne prešiel na bezlepkovú diétu, tak ťa ubezpečujem, že nie si sám. Väčšinou sú to ale názory a skúsenosti iných ľudí, ktorí im diétu horlivo odporučia. Tí, ktorí úspešne zahájili tento režim hlásia, že majú lepší spánok, pociťujú menej stresu, sú počas dňa menej unavení, ak športujú, podávajú lepší výkon. Zatiaľ však existuje iba veľmi obmedzené množstvo štúdií, ktoré by skutočne preukázali aspoň niektoré z týchto účinkov u neceliatikov, pričom ešte menej ich je uskutočnených na iných než zvieracích modeloch. Pre doplnenie, v tomto anglickom článku je popísaný tzv. 'belief effect', voľne by sa dal preložiť ako efekt viery, ktorý hovorí o tom, že viera v účinok nejakej intervencie (v tomto prípade viera v účinok zavedenia bezlepkovej diéty) môže zlepšiť výkon až o 1-3 %. A predsa, článok o placebe, takzvanom všelieku, sme ti priniesli už dávnejšie a veľmi veľa zaujímavých faktov sme si povedali aj v článku o lepku.
Fakt: Konzumácia lepku, teda pšeničných, ražných, jačmenných či ovsených potravín a pod., poškodzuje u celiatikov črevnú sliznicu. Konzumácia lepku u ľudí s gluténovou senzitivitou vyvoláva v tele takisto určitú odpoveď, ktorá však nemá také známky, ako celiakia - teda nebola sprevádzaná tvorbou autoprotilátok a neboli pozorované také zmeny vo funkcii črevnej sliznice, aké sú popísané u celiakie. Určite je na mieste ďalšie skúmanie fenomému NCGS, najmä pôvodu jeho vzniku a súvislostí s inými ochoreniami.
Nie je vôbec tajomstvom, že športovci zvyknú skúšať rôzne diéty s cieľom dosiahnuť maximálny výkon, zmestiť sa do hmotnostnej kategórie, či zdokonaliť svoju postavu. Bezlepková diéta rozhodne nie je výnimkou, avšak akási obdoba ženskej hystérie sa spustila aj u mužov po tom, čo sa na verejnosť dostala informácia, že práve ona stojí za úspechom tenistu Novaka Djokoviča. Odrazu sa každý druhý športovec stotožňoval s Djokovičovým príbehom - od okamihu, ako utrpel počas dôležitých zápasov niekoľko kolapsov, cez moment, keď mu jeho kamarát-výživový poradca priložil chlieb na brucho - dobre čítaš, NA brucho - a skonštatoval, že má gluténovú senzitivitu, až po nasadenie bezlepkovej diéty, ktorá mu zmenila život a zachránila mnohé víťazstva v turnajoch. Ehm... (Tak mi teraz napadlo, že by bolo treba zistiť, akú diétu drží Andy Murray ;))
Tráviace problémy u športovcov nie sú vôbec ojedinelý jav. Ak sa trochu hlbšie zaujímaš o vzťah medzi fyzickou aktivitou a jej účinkom na črevo, popíšem tento proces v tomto odseku: Pri zvýšenej fyzickej aktivite sa krvné zásobenie presmeruje a sústreďuje na tie tkanivá, ktoré zabezpečujú pohyb - teda určite ťa hneď napadli napr. také svaly, srdce, pľúca. V čreve preto môže nastať dočasná ischémia, kedy črevné tkanivo nie je dostatočne zásobené krvou (napr. ako keď dostaneme ischémiu srdcového svalu, teda infarkt, pri upchaní ciev, ktoré mu privádzajú živiny a kyslík. V tomto našom prípade sa však cieva neupcháva, dochádza iba k obmedzeniu krvného prietoku, pretože na inom mieste sa musel zvýšiť). Takáto 'črevná ischémia' môže následne vyvolať bolesti brucha, hnačky, ale aj zápalovú reakciu. Pre črevo je to vlastne forma stresu, ktorý keď sa pravidelne opakuje, môže u človeka spôsobiť väčšiu náchylnosť na rôzne potravinové spúšťače, vrátane lepku.
U športovcov funguje aj akýsi psychologický efekt, kedy si myslia, že prechodom na bezlepkovú diétu bude ich strava a životný štýl zdravší, lebo sa budú výberu potravín a výžive ako takej viac venovať. Vlastne s tým do určitej miery súhlasím, ale opäť zdôrazňujem, že športovci so svojimi vyššími nárokmi na mikro a makroživiny si môžu prechodom na takúto stravu nechtiac spôsobiť nutričné deficity. Okrem už spomínaných vitamínov skupiny B a vlákniny treba spomenúť aj možné negatívne ovplyvnenie črevnej mikroflóry.
Táto stále sa stupňujúca popularita bezlepkovej diéty u športovcov neušla pozornosti vedcov a nedávno sa uskutočnila malá, ale zaujímavá štúdia na 13 cyklistoch (ženy aj muži), pričom ani jeden z nich nemal celiakiu. Všetci cyklisti konzumovali dvojfázovú 7-dňovú bezlepkovú diétu alebo diétu obsahujúcu lepok s 10-dňovou pauzou medzi jednotlivými fázami (štúdia bola dvojito zaslepená, takže ani cyklisti a ani výskumníci nevedeli, akú diétu držia). Sledoval sa výkon, črevné symptómy, zápalové procesy v čreve, ale napríklad aj subjektívne pocity. Štúdia nezaznamenala významné rozdiely vo výkone ani v ďalších pozorovaných parametroch a športovcov na bezlepkovej diéte a športovcov konzumujúcich lepok.
Samozrejme by sme vedeli oponovať tým, že výskum prebiehal relatívne krátko, bol uskutočnený na malej vzorke atď. atď. atď. Neberme to však tak, že tento článok je namierený proti športovcom, ktorí sa dobrovoľne rozhodli zo stravy vylúčiť lepok. Pomocou neho som sa iba snažila poskytnúť čo najviac informácií, aby sa každý z nás mohol rozhodnúť zodpovedne a na základe momentálne dostupných odborných informácií. Určite je na mieste, aby športovci pred zahájením bezlepkovej diéty konzultovali svoju stravu s odborníkmi a brali vždy do úvahy pozorovania a odporúčania založené na vedeckých dôkazoch. Mysli aj na to, že Djoković má v tíme celý zástup nutričných špecialistov, ktorí mu zostavujú stravovací plán s prihliadnutím na jeho osobné potreby ;)
A ako je teda vhodné postupovať, ak ťa bezlepková diéta napriek všetkému láka?
1. Absolvuj testy na celiakiu pred tým, než sa rozhodneš pre bezlepkovú diétu
2. Je možnosť ísť aj na genetické testy, ktoré môžu odhaliť tzv. genetickú predispozíciu na celiakiu - čo však neznamená, že celiakiu máš, iba že máš vo svojej genetickej výbave gén pre celiakiu (následne je aj tak nutné absolvovať diagnostické testy - odbery, prípadne biopsiu).
3. Ak ti vylúčia celiakiu, ale stále pociťuješ tráviace ťažkosti alebo iné príznaky po konzumácii lepku, odporúčam zahájiť na pár týždňov eliminačnú diétu, pri ktorej poctivo vylúčiš zo stravy všetok lepok a pozoruješ prípadné zlepšenie stavu.
4. Ak nemáš žiadne ťažkosti a napriek tomu chceš prejsť na bezlepkovú diétu, uisti sa, že tvoj jedálniček je aj naďalej nutrične vyvážený a neprichádzaš v dôsledku vylúčenia potravín obsahujúcich lepok o dôležité mikro a makroživiny.
5. Pravidelne sleduj nové vedecké poznatky a odporúčania.
6. Zachovaj si istú pokoru a nepretláčaj bezlepkovú diétu všetkým tvojim kolegom športovcom len preto, že ju držíš ty a cítiš sa fantasticky. Pretože každý má iné potreby, iné ciele a najmä iné možnosti zostaviť si vhodnú bezlepkovú stravu.
7. Zváž taktiež možnosť, že bezlepkovú diétu držíš úplne zbytočne. Tá možnosť je totiž v prípade, že nemáš žiadne tráviace ťažkosti a robíš to len preto, aby z teba bol lepší športovec, pomerne vysoká.
